Milan Suja
Výročie svadby na námestí
Zabudnite na romantickú večeru či víkendový pobyt! My sme sa rozhodli osláviť 33. výročie svadby účasťou na proteste.
Zabudnite na romantickú večeru či víkendový pobyt! My sme sa rozhodli osláviť 33. výročie svadby účasťou na proteste.
Pochybujeme. Je rozpačité pripomínať si koniec druhej svetovej vojny v dobe, keď už medzi nami takmer niet priamych účastníkov. Svedectvá sú dostupné, knihy napísané. Odložené v archívoch a na policiach našich knižníc.
Nešpekuluj ako, kedy či kde s behom začať. Jednoducho sa rozbehni a bež. Možno to bude zo začiatku bolieť, no neskôr sa ti telo poďakuje.
Teploty nad nulou, celý deň hmla. Oči prilepené k televízoru, tabletu, PC. Ešte aj ten telefón je zábavnejší ako zima tam vonku.
Stratená generácia. Niekedy mám dojem, že som členom jednej takej. Narodený za čias hlbokého socializmu. Iskrička, pionier, člen SZM. Ako takmer všetci v tom čase. A prišiel 17. november a všetko prevrátil. V spoločnosti aj v nás.
V sviatočný deň by človek nemal pracovať. Keď na toto pravidlo zabudnete, nečudujte sa následkom. Vŕtanie dier do podlahy v kúpeľni nie je činnosťou, ktorá by k sviatku patrila. Ale čo už...
Dnes ma naštvalo veľa vecí a Penta to iba dokončila. Preto jej svoj stav nedávam za vinu. Že ma kúpili, teda aspoň moju polovicu? Aj horšie veci sa v živote stávajú.
Srdce sa mi rozbúchalo o niečo rýchlejšie. Som predsa na archeologickom nálezisku, detský sen stať sa archeológom kdesi v kútiku srdca v tej chvíli ožil.
Nemám rád blogy, kde sa v titulku objavuje meno súčasného slovenského premiéra. Aj keď je spoľahlivou zárukou slušnej čítanosti. Takže už dopredu neznášam tento svoj príspevok k prezidentským voľbám.
Aitzaz Hasan. Zapamätajte si toto meno. Aspoň na chvíľu, stačí do zajtra. Chlapec s týmto menom sa stal hrdinom. Pre jeden moment, pre jedno svoje rozhodnutie. Stopäťdesiat metrov od svojej školy zbadal samovražedného atentátnika, ktorý sa chcel odpáliť práve v priestore plnom detí.
Viacerí to poznáte. Dcéra odíde z domu, má na to roky aj rozum. Nahovárame si, že za tým nie sú žiadne generačné nezhody. A zrejme ani nie sú. Jednoducho jej už život pri rodičoch nedáva to, čo predtým. Nehneváte sa, chápete, ako rodič chápať dokáže. A prichádzajúce Vianoce vám dávajú toľko možností to dokázať.
Je štvrť na sedem ráno a cesta medzi Detvou a Zvolenom sa slušne zapĺňa. Niektorí majú namierené do Banskej Bystrice, iní končia vo Zvolene, no je medzi nami aj veľa pretekárov čo chcú asi stihnúť raňajky v Bratislave. Aspoň to tak vyzerá podľa štýlu ich jazdy.
Prišla teta. Nie moja, ani kolegova. Jednoducho žienka, ktorej teta môžeme hovoriť bez toho aby hrozilo, že sa urazí. Čierna sukňa, čierny svetrík a šatka na hlave. Tiež čierna.
Volám sa Dasty a žalujem tento štát. Za bolesť, za stres, za ten kus kovu, ktorý v tele nosím. Môj svet je dvor v dedine na Podpoľaní. Niekedy s lepším, inokedy s horším výhľadom na okolie.
Tak som si ho opäť pozrel. Bez veľkého hluku, hlasitosť iba tak akurát, aby som aspoň niečo počul. Rozumieť som nepotreboval, nejaký rushid (s malým r) mi všetko preložil. Chvála mu za to. Nezabudol dodať, že to bola pre neho radosť prekladať a ja som už vedel prečo. Veď to dodal na konci filmu.
Začalo to nevinne, upiekol som kura tak ako som sám chcel a už mi to pečené kura ostalo. Mal som chuť na taký pravý chlapský guľáš a všetci naokolo len mykli plecami. Z toho som pochopil, že si ho mám uvariť sám. A varím ho dvadsať rokov.
„Ste spokojný s nákupom?" opýta sa ma každé ráno predavačka pri pokladni v Bille. Nechce nadviazať dialóg, v skutočnosti je jej jedno či s tým nákupom budem spokojný alebo nie. Jednoducho to musí povedať, pretože si to želá jej zamestnávateľ.
„Pozrite sa, čo som vnučke kúpila," povedala už vo dverách naša manažérka. Malé červeno-biele šatôčky si v tej chvíli rovno predstavila na svojej malej vnučke. So šťastným úsmevom v tvári ich ukázala všetkým a vyjadrenia kolegýň sa len tak sypali: „Krásne, utešené..." Riešili skutočne dôležité otázky - či jej šaty náhodou nebudú malé, čo jej k tomu ešte obliecť...
Protesty proti ťažbe zlata v Detve ľudí spojili. Podpísali petíciu, zúčastnili sa protestného pochodu a zdalo sa, že firma EMED, ktorá sa snaží dostať detvianske zlato spod Bieleho vrchu sa zbalí a odíde. Omyl! Novinári v širokom okolí dostali cez Slovenský syndikát novinárov pozvanie na pracovné raňajky s manažérmi firmy EMED.
Je sobota a lesy v okolí Látok sú preplnené hubármi. Niektorí si len tak popiskujú, ďalší pískajú na píšťalkách akoby dávali niekomu dôležité signály. Kto nevie pískať a nemá ani píšťalku, ten sa hlasno zhovára s hubárom vzdialeným desiatky metrov. Je z toho poriadny cirkus. Ak niekoho nezaujíma hubárčenie a chce si prechádzku v krásnej a tichej prírode skutočne vychutnať, je určite sklamaný.