Chlap čo varí je dnes, ako sa u nás na lazoch hovorí, in. Zmenili sme sa, veru tak.
Aj preto ma tá scéna v seriáli včera zaujala - žena za počítačom riešila večer problém, ktorý nezniesol odklad a muž jej do toho vstupoval ako partner v diskusii. Veď ako inak by sme sa o riešení problému dozvedeli. No nie o tom som chcel. Muž diskutoval a umýval riad, ktorý samozrejme narobil, keď pripravoval večeru pre už spomínanú partnerku, ktorá riešila už spomínaný problém. Vlastne nie, problém nebol podstatný, presnejšie bol, ale iba pre seriál, nie pre našu pointu. Tak mi napadá, nevyjadrujem sa zložito? Ešte ste tu? Nuž teda, chcel som len povedať, že obraz súčasnosti už nikto nenamaľuje tak, ako pred rokmi, možno desaťročiami. Mám na mysli vlastne skicu: žena varí, muž číta noviny. Populárny by bol aj obraz: žena pečie (nemôže stále iba variť) a muž leží na gauči. A čo tento: žena (samozrejme v zástere) behá s utierkou a muža požiada o pomoc so slovami - „Mohol by si tú fľašu s pivom nadvihnúť, chcem utrieť stôl." Krááááááása. Čisté umenie. Naozaj sa nevyjadrujem zložito?
Zmenili sme sa a nielen v televíznych seriáloch. Varíme, pomáhame a už svoje polovičky ani každý deň netlčieme. Vlastne nikdy. Skoro som za tým napísal: česť výnimkám. To by som si v diskusii užil.
Ak to z tohto textu nebolo zrejmé - som rád, že sme sa zmenili.