Zabudnime! Zatiahnime oponu a venujme sa prítomnosti alebo, ešte lepšie, budúcnosti. Zbrane síce rinčia aj dnes, no každý súčasný konflikt má veľmi ďaleko k miliónovým obetiam vojny svetovej.
Už nás to otravuje a niekedy veľmi chceme na minulosť zabudnúť. Naša mladá republika sa stále nevie zbaviť viny prvého Slovenského štátu. Je to ako dedičný hriech. Krstným otcom prvého oficiálneho štátu Slovákov bol Hitler, a to sa z nášho rodného listu nedá len tak vymazať. Chceme to vymazať, veď čo my máme s deportáciami a vraždením? Chceme, aby sa zabudlo, veď ani iné štáty si svoje hriechy nepripomínajú na večné veky.
Keď zabudneme... Oslobodíme sa a začneme nanovo. Mladý štát si zaslúži nový začiatok. Budeme čistí, nepoškvrnení, bez akejkoľvek kliatby z minulosti. Budeme lepší.
Sme zmätení. Z volebného plagátu sa na nás usmieva tvár kandidáta. Ide do eurovolieb pod stranou, ktorej symbolom je zelené logo s bielym dvojkrížom v strede. Je tam, aj tam... Aj stranícka zelená vlajka sa objavuje všade a my sme opäť v rozpakoch. Nie, ešte nepočujeme buchot okovaných čižiem. Ani nenávistné heslá otvorene neznejú éterom, no vieme, že zelené vlajky s fašizmom viac než len koketujú. Niekedy potichu, niekedy v symboloch, no koketujú. A napriek tomu získavajú sympatie voličov. Pripomeňme si, že aj Hitler sa dostal k moci tiež z vôle voličov.
Nepochybujme! Musíme si pripomenúť výročie ukončenia druhej svetovej vojny, ktoré je zároveň výročím víťazstva nad fašizmom. Musíme, pretože máme záväzok voči tým, ktorí sa v minulosti postavili zlu a zaplatili tú najvyššiu cenu. Musíme, aby naše deti a naši vnuci pochybovať nemuseli. A už vôbec nie pri voľbách.
