V roku 1982 som bránil svoju socialistickú vlasť na adrese VU 1051 Louny, na Hrade šéfoval Slovák, dúfam, že naposledy. Kúsok vedľa, na hokejovom Kladne, začínal bodovo excelovať vo viacerých vekových karegoriách 10 ročný chalan - Jaromír Jágr.
Prvý krát som jeho meno našiel v regionálnom plátku. Počet golov malého hokejistu v každom zápase, kde sa objavilo jeho meno ma hneď upútal a ostal som ho nepravidelne sledovať až do konca môjho nedobrovoľného pobytu na severe Čiech v roku 1984.
Keď som sa vrátil po dvoch rokoch do východnej časti ČSSR, na chvíľu som na neho zabudol, aby som v roku 1988 pri počúvaní reportáží v rádiu, tzv. s mikrofonom za hokejom, začul pri zápase Pardubice - Kladno jeho meno. Zápas skončil 4:4, a vtedy už ligovej megahviezde, Dominikovi Haškovi, dal svoj prvý ligový gol iba 16 ročný chlapec, Jaromír Jágr.
Odvtedy, až doteraz,som priaznivcom už iba jediného mužstva. Vždy toho, za ktoré hrá borec s číslom 68 na drese. Takže aktuálne je to Kladno.
Na tribúny už dávno nechodím, radšej tri hodiny behám, ako sedím, ale keďže každý príbeh sa potrebuje niekde posunúť, bolo vždy jasné, že sa raz pôjdem na 68-ku pozrieť naživo. Nie je kde sa ponáhľať, Jardo bude hrať navždy. Pred 8 rokmi som sa znovu vrátil do regionu Louny, tentokrát dobrovolne a rád. V sobotu prišiel ku mne na jarné prázdniny 17 ročný vnuk z Banskej Bystrice a ja som usúdil, že to je ideálna chvíľa navšíviť hokejový stánok legendy. Kúpil som lístky na nedelný zápas s Vítkovicami.
Čo dodať. 51 ročný chlap bez problémov "válí" v tak kvalitnej súťaži ako je česká liga, tie ruky, hlava, krytie puku, periférne videnie, výber miesta na ľade, neskutočné.
Mal som dve želania. Aby dal gol a aby bol raz vylúčený. Jardovi sa ospravedlňujem, ale chcel som ho vidieť z bližšia a šlo to iba vtedy, keby bol vylúčený. Sedel som meter za kladenskou trestnou lavicou. Vylúčený raz bol, gol cez presilovku Kladno nedostalo, tak dúfam, že mi bude odpustené.
Počas druhej tretiny z nejakého pneumatického dela vystrelili medzi viac ako 4000 divákov na štadione 10 kladenských tričiek.Jedno z nich chytil môj Oliver. Tri s týchto desiatich tričiek znamenali výhru a postup do súťaže po druhej tretine na ľadovú plochu. Aj medzi týchto troch sa dostal Oliver.
V súťaži skončil až tretí, ale určite nesmúti, pretože okrem troch hokejových dresov, Jágrov odovzal dedovi, šálu s Jágrovou podobizňou, odovzdal dedovi, vyhral auto s plnou nádržou na víkend. Ten, kto toto všetko zariadil, určite vedel, že mladý má o týždeň skúšky z vodičáku.
Na štadione som poznal iba dvoch ľudí. Olivera a Fandu, kolegu, ktorý sedí v práci vedľa mňa a je veľkým fandom Kladna. Ja som vedel, že on bude na hokeji, on o mne nevedel, sedeli sme na opačných stranách haly. Aj Fando chytil jedno z desiatich tričiek v zaplnenej hale. Tušíte správne, aj Fando bol jedným z troch na ľade. Škoda, že som tam v nedeľu nepoznal troch ľudí, mohli vyhrať všetci. Nevadí, nabudúce.
A čo na záver? Predpokladáte správne, jediný gol Kladna v nedeľu strelil fenomén s číslom 68.
