Vo svojom článku „Otáznik - serióznosť politických nominantov a politickej strany...“ som sa zbežne venoval otázke dôveryhodnosti niektorých osôb dosadených do verejných funkcií vďaka ich politickým kontaktom. Obkydať niekoho len tak, pretože sa mi chce, by znamenalo ohovárať. O to mi ale nejde, preto som urobil pred očami verejnosti jednoduchý test:
Na základe písomne dokumentovaného konštatovania protiprávneho konania istých úradníkov Leteckého úradu SR zo strany nadriadeného orgánu, Sekcie Leteckej a lodnej dopravy Min. dopravy som verejne položil riaditeľke tejto sekcie p. Ing. Valíčkovej a jej nadriadenému, št. tajomníkovi p. Ing. Hudackému otázku (identické znenie s úpravou pre ženu, muža a adekvátne k ich funkciám): „Ako je možné, že po konštatovaní protiprávneho konania nadriadeným orgánom Leteckého úradu SR v rozhodnutí 10963/230/2010 z 10.11.2010 nebolo zisťované, kto tento protiprávny stav zapríčinil, voči zodpovednej osobe/osobám nebol dodnes vyvodený žiadny postih a nebolo urobené nič pre to, aby sa presne takéto, podobné a/alebo iné protiprávne konanie zo strany úradníkov Leteckého úradu SR opakovalo?“ Reakcie oslovených štátnych úradníkov boli typické pre našu banánovú demokraciu:
· štátny tajomník Min. dopravy Ing. Hudacký dodnes nereagoval a neprejavil ani len náznak ochoty reagovať,
· riaditeľka Sekcie leteckej a lodnej dopravy Min. dopravy reagovala úplne od veci (jej reakcia je v pôvodnom znení zverejnená na konci článku).
Pani Ing. Valíčková na konkrétnu otázku reagovala tak, že sa podstate veci vyhla, zato popísala celú znôšku nezmyslov, na ktoré sa jej nikto nepýtal a pochybujem, že niekoho zaujímajú. To, že sa Ing. Valíčková podstate veci nedotkla ani náhodou, si vysvetľujem tak, že vie presne, na čo som sa pýtal. Iba ten, kto vie, čo je podstatou otázky, sa jej môže tak dôkladne vyhnúť, ako to urobila ona. Nepredpokladám teda, že by bola táto osoba taká hlúpa, že by nechápala, o čo v mojej otázke išlo. Pripúšťam však aj možnosť, že sa mýlim. Toľko k celkovej charakteristike odpovede osobnosti, ktorej osobné, odborné a morálne predpoklady (čo iné, však?) vydláždili cestu do vysokej verejnej funkcie. Asi kvôli takýmto kapacitám v štátnej správe SR emigrujem.
Skúsenosti obyčajných ľudí (medzi ktorých patrím aj ja) s politickým systémom našej banánovej republiky za posledných 22 rokov sú jednoznačné – sme permenentne klamaní verejne činnými osobami, ktoré keď sú pred nami, rozprávajú o odbornosti, zákonnosti a morálke, ale keď sa nám stratia z očí, robia presný opak. V ústach med, v srdci jed. Namiesto splnených sľubov dostávame lži, podvody, zneužívanie právomocí, všeobecný úpadok, nezamestnanosť, zúfalstvo, rodinné a osobné tragédie. Uvediete argument a dostanete odpoveď, z ktorej sa vám hlava zakrúti – nemáme indície, nemáme pocity, nemáme signály… Najpádnejšou argumentáciou bude asi urobiť niečo, vďaka čomu začnú mať naši úradnícki polobohovia silné pocity ohrozenia – osobného a skupinového. Vidno, že nič iné na nich nezaberá. Zatiaľ.
Summa summarum – nerobme si ilúzie. Pravda a láska obyčajných ľudí prehrali s lžou a nenávisťou chrapúňov. Výsledkom bohumilého konania “našej” smotánky je permanentný rozvrat spoločnosti. Dnes nás už obrali o všetko. Zlikvidovali všetko, čo nám dávalo perspektívu. Vďaka nim je naša budúcnosť neistá. Sme nahratí. Ale ešte nie je koniec. Ešte nás čaká kopec srandy.
