Ak sa pozrieme na genézu tohoto sporu, na začiatku zbadáme karikatúru. Karikatúru, podľa niektorých, Mohameda, ktorý má namiesto turbanu bombu. Trefné! Čo iného môže človeka napadnúť pri pomyslení na Islam zvlášť po útokoch v New Yorku, Madride, Londýne i v Iraku. USA už predsa vrátili moc do rúk Iračanov a po upokojení situácie chcú stiahnuť svoje vojská domov. A potom Usáma, čo ten toho navymýšľa. Predstavuje reálnu hrozbu pre celý západný svet.
Ale prečo Mohamed?
On predsa proti Európe nikdy neútočíl. Až na to, poviete si, že jeho nasledovníci obsadili polovicu Španielska, celý Balkán, Panónsku panvu a dostali sa až ku Viedni. To však už je dávno. Európa medzitým prešla nesmiernym pokrokom vedy a techniky, sekularizovala sa a začala sa zjednocovať. Povedzme si to otvorene: dostala rozum a kašle na náboženstvo, ktoré bolo dobré iba na to, aby vyvolávalo spory, ktoré potom mohli vo vojne znamenať zisk územia a tým aj bohatstva. Mohamed však okrem dobytia Mekky napísal aj Korán, ktorý je napriek možnosti rôznych výkladov knihou pokoja. Faktom je, že násilné konverzie podrobených národov na mohamedánsku vieru nastali až za dynastie Abbásovcov. Mohamed je teda čistý.
Prečo sa teda stal terčom hrubej irónie? Prečo tohoto svätého muža zobrazili ako monštrum, ktoré zabíja nevinných?
Karikaturista chcel zrejme vyjadriť iný koncept. Jednak zrejme podľa neho Mohamed nie je žiaden prorok, ale zakladateľ Islamu a ako taký je vhodný na zobrazenie všetkých islamských teroristov, ktorý v mene jeho i v mene Alaha zabíjali a chystajú sa zabíjať nevinných občanov západného sveta. Lenže karikatúra je obrázok, ktorý je možné čítať viacerými spôsobmi. A tu nastal problém. Pod Mohamedom nebolo uvedené žiadne vysvetlenie typu: "Mohamed na tomto obrázku predstavuje tých zlých teroristov, ktorý zabíjajú nevinných ľudí, a pritom sa tvária, že chcú len mier a svoje práva". Nič také. Ani len zmienka. Pre európana zvyknutého na iróniu táto karikatúra vyvolá mierny úsmev a o chvíľu si už ani nepamätá, na čo sa pozeral.
Ale čo moslimovia?
Vidia Proroka s bombou na hlave a nechápu prečo má zakladateľ náboženstva pokoja taký krvilačný výraz v tvári. Nechápu a cítia sa byť urazení. Úplne pochopiteľne. Nemajú za sebou kultúru, ktorá sa dokáže smiať aj sebe, svojej hlúposti, svojim zlozvykom. Oni svoje náboženstvo berú na rozdiel on európanov ešte vážne. Pre nich je Alah jediným bohom s neobmedzenou autoritou a Mohamed je jeho prorok. Fyzikálne zákony akcie a reakcie síce platia iba v materiálnom svete, európania však pri hľadaní svojej autonómie dávno opustili duchovný svet a moslimovia, po uvedomení si veľkosti urážky svojho Proroka spadli tiež do sveta bezprostredných významov a tak sa kolotoč rozkrútil. To všetko pre neohľaduplnosť a nerozumnú hrdosť, pre neochotu zvážiť dôsledky svojich činov a nerozlišovanie vinníka od nevinného.
Neviem ako dlho sa bude krútiť, ale viem, že je možné ho zastaviť. Ako deti nás, keď sme sa bili, od seba oddeľovali rodičia alebo kamaráti. Neskôr sme sa naučili, že niekedy nemá význam prieť sa o pravdu, že ten druhý ešte nie je pripravený prijať ju, že ju nedokáže pochopiť a vtedy sme ustúpili. Nie, nezmenili sme svoj názor, ale naučili sme sa netlačiť na nikoho, aby prijal tu a teraz našu pravdu. Ospravedlnenie sa za, hoci aj neúmyselne, vykonané zlo (v očiach druhého) je znakom veľkosti a môže pomôcť zastaviť zlo a dá čas protivníkovi pochopiť situáciu i naše úmysly.
