Pánu Dzurindovi niektorí predpovedali v tomto volebnom období Mečiarov osud. Aby som to upresnil, predpovedali, že sa začne one man show. Vystihli to pomerne presne. Ku koncu volebného obdobia sa Predseda vlády mení na Supermana, ktorý jediný môže vyriešiť problémy Slovenska, uhladiť spor medzi umelcami a ministrom kultúry, zasadí sa o doladenie reforiem, ... To, že, ak je to v jeho záujme, pritom potápa svojich partnerov, to, že ministerstvá jeho vlády, okrem ministerstva financií a snáď aj obrany, neuskutočnili žiadne zásadné reformy, ho pri budovaní obrazu svojej nezastupiteľnosti netrápi.
Tvrdenie pána Kukana, že on pri vyjednávaní o znení textu zmluvy o výhrade svedomia nebol, iba ukazuje zbytočnosť jeho pôsobenia ako ministra zahraničných vecí. 1. O príprave tejto zmluvy určite vedel.2. Nezaujímal sa o znenie textu.3. Po troch rokoch práce, a po tom, čo bola zmluva podpísaná predstaviteľom druhej zmluvnej strany, sa rozhodol, že ju nepodpíše.Viac už k tomu dodať netreba.
Škoda len, že KDH sa prebudili až na poslednú chvíľu. Svojim konaním, tak ako to urobil pán Liška, mohli posunúť slovenskú politiku dopredu. Možností na to byť principiálni mali viac. Ak nerátame problémy so schváľovaním zákonov reformy školstva, ktorá by nepredstavovala až taký pokrok, trestný zákon, zákona o preukazovaní pôvodu majetku a teraz táto zmluva. Politika je umením možného, umením kompromisov. Ale iba po určitú hranicu. Ak politik v snahe udržať sa pri moci a samozrejme v snahe pomôcť svojim spoluobčanom, prekročí určitú hranicu, stratí svoju tvár a tú si KDH v tejto chvíli dokázalo udržať.
Prebudenie KDH?
Konečne. Bola to jedna z posledných šancí, ako si udržať dôveryhodnosť. Po tejto druhej veľmi tvrdej rane pod pás od Dzurindu, nastal čas vyjasniť si pozície. Tých rán bolo viac, ale dve boli mimoriadne zákerné a bolestivé. Tá prvá, udalosti okolo založenia SDK a nasledujúce udalosti, KDH takmer zlikvidovala, tá druhá ho paradoxne možno postaví ešte pevnejšie na nohy. Hoci mediálny kolotoč osočovania sa môže začať.