Spoločná poľnohospodárska politika EÚ spotrebúva už od svojho vzniku 42 až 46% rozpočtu EÚ. Slúži na podporu rozvoja vidieckych oblastí. Napríklad vo Francúzsku, kam smeruje približne 60% celkových dotácií, na začiatku 60-tych rokov pracovalo v poľnohospodárstve 45% občanov. Vidiek sa búrlivo rozvíjal a v roku 2000 rovnakú plochu obhospodarovali už len 4%. Táto malá skupinka sa na obchodnej bilancii podieľa 10%. Budget však ostáva stále rovnaký. Afrika je jednou z najbiednejších oblastí sveta. Ľudia často nemajú, čo jesť. V Európe je potravín dosť, dokonca prebytok. Snáď ich nevyhodíme, keď chudáci Afričania umierajú od hladu. A možno nám za to aj niečo kvapne. Čo na tom, že v Afrike majú z týchto potravín najväčší osoh vládni úradníci a pašeráci, a že tieto potraviny umelo znižujú cenu potravín na domácich trhoch a tak sa aj to málo, čo sa dopestuje, znehodnotí, lebo sa nedá predať.Skúsme sa nad tým zamyslieť. Je to geniálne. Európa dotuje nadvýrobu. Prebytky predá lacno do chudobných krajín a keďže ich nemusí vyhodiť, niečo zarobí aj na tejto charite. V krajinách, do ktorých sa dovezú tieto lacné potraviny, sa na nich nabalia úradníci a pašeráci. Rolník hospodáriaci na svojom políčku biednymi nástrojmi má nízku výnosnosť, vysoké náklady, a z toho dôvodu nemôže ísť z cenou tak nízko, prerobí, nebude mať za čo kúpiť osivo na ďalší rok a ocitne sa v rade čakajúcich na almužnu, ktorá o rok príde opäť. A my budeme môcť opäť pomôcť chudobným v núdzi.Som šťastný, že žijem v spoločnosti, ktorá sa vie podeliť s biednymi.
