Pamätáme si nešťastných klientov cestovných kancelárií, ktorých dovolenky sa neuskutočnili, prípadne, ktorým už peniaze za zaplatené cesty nikdy nikto nevrátil. Prakticky vždy za to bolo zodpovedné hospodárenie samotnej cestovnej kancelárie. Niekedy ešte skombinované s jej podpoistením na základe nesprávnych podkladov, ktoré boli poisťovni poskytnuté.
V ostatnom čase sa však objavujú cestovné kancelárie, ktoré príslušné poistenie nemajú a zájazdy predsa predávajú. Ale z úplne iného dôvodu. Žiadna poisťovňa ich nie je ochotná poistiť, prípadne poistné podmienky presahujú reálne možnosti daného podnikateľa/majiteľa cestovnej kancelárie.
Pre ilustráciu konkrétny príklad z minulého mesiaca: cestovná agentúra sa chce zmeniť na cestovnú kanceláriu s plánovaným obratom 300 000 EUR. Riziko v zmysle zákona je minimálne 100 000 EUR. Ponuka poisťovní sa delí na poistné a spoluúčasť, pričom poistné sa pohybuje medzi 2 až 5 000 EUR a vyžadovaná minimálna spoluúčasť je 50 % rizika, teda 50 000EUR. Spoluúčasť vyžadujú poisťovne zaplatiť predom na účet poisťovni. Ak teda nemáte v hotovosti aspoň 55 000 EUR, poistku nezískate a cestovnou kanceláriou sa nestanete.
Čo teda môžete urobiť, ak sa rozhodnete začať podnikať ako cestovná kancelária, nemáte v tejto branži viacročnú úspešnú kariéru hoci aj len ako cestovná agentúra a nemáte našetrenú potrebnú sumu? Môžete postupne osloviť všetky oprávnené poisťovne, a ak poistenie nezískate, tak sa to rovná zákazu výkonu činnosti v tejto oblasti. Teda si musíte zvoliť inú oblasť podnikania. Napríklad piecť palacinky. Alebo podnikať v rozpore so zákonom a veriť, že si to nikto nevšimne, čo je čoraz častejšia reakcia a dnešná realita. Že toto riešenie nie je v poriadku vieme všetci.
Je však správne a korektné ak o vašom podnikaní s konečnou platnosťou rozhodujú poisťovne? Nie je úlohou štátu regulovať trhové prostredie?
V SR má oprávnenie upisovať riziko cestovných kancelárií v zmysle Zákona č. 170/2018 Z. z. spolu 5 poisťovní. Malou útechou je fakt, že poisťovne zatiaľ predlžujú krytie svojim existujúcim klientom, i keď za prísnejších podmienok. A pokiaľ nie ste veľkou cestovnou kanceláriou s viacročnou úspešnou históriou, máte smolu.
Tradičné cestovné kancelárie to vítajú. Postupne sa redukuje ich konkurencia a prichádzajú k nim ďalší klienti. Všetko bez námahy a nemého súhlasu celej spoločnosti. Súčasne však pribúda množstvo klientov nekrytých príslušným povinným poistením a je len otázkou času, kedy niektorá takto podnikajúca cestovná kancelária zanechá svojich klientov bez pomoci v zahraničí alebo bez náhrady uhradenej ceny neuskutočneného zájazdu.
Každá kríza je však súčasne príležitosťou a jedna z aktívnych poisťovní sa stáva svojim trhovým podielom praktický monopolom s možnosťou ovplyvňovať celý trh. Je to naša cesta k želanému stavu cestovného ruchu? Chceme takýto stav zakonzervovať a dovoliť rásť iba tomu, kto je už dnes veľký?
Nemalo by sa gestorské ministerstvo nad tým zamyslieť a hľadať riešenia? Alebo poisťovne zvážiť svoj prístup a vrátiť sa do „predcovidových“ čias?
