Doteraz som si myslel, že každý si je zodpovedný za vlastné zdravie sám. Konkrétne hovorím o zaobchádzaní so zdravím. Nie o chorobách či nehodách, ktoré nevieme ovplyvniť. Aj preto som sa pri poslednej chorobe karhal, že som nemal toľko pracovať, ale viac spať a pravda, zdravšie sa stravovať.
V televíznych novinách (v utorok 12. 12. 2006) som sa však na moje počudovanie dozvedel, že za moje zdravie nenesiem zodpovednosť ja, ale niekto úplne iný, dokonca skupina ľudí. Poslanec Ján Zvonár (SMER-SD) totiž odpovedal na otázku o dôvode prechodu kompetencie odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou slovami: "Za zdravotný stav obyvateľstva zodpovedá vláda, čiže mala by mať dosah na všetky články, ktoré sa dotýkajú poskytovania zdravotníckej starostlivosti."
Táto veta mi vyrazila dych a hneď som v duchu zahromžil, že prečo tá vláda dopustila, aby som ochorel a niekoľko dní ležal v posteli. Nehovoriac o totálnej strate nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po schválení spomenutého návrhu, ktorého je pán poslanec Zvonár spolutvorcom.
Vyjadrenie, že by mal niekto iný zodpovednosť za naše zdravie ako my sami, hraničí s ľudským rozumom. Takéto prenášanie zodpovednosti by totiž nemohlo viesť k ničomu inému ako k morálnemu hazardu ľudí so svojim zdravím. Pravdou však je, že tu máme alarmujúci stav zdravotníckych zariadení pod krídlami štátu a ešte alarmujúcejšiu kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti zdravotníckymi zariadeniami. Pravda, okrem tých súkromných, na ktoré štát až taký dosah nemá.
Štát teda totálne zlyháva v oblasti zdravotníctva, ktorého gesciu si tak vehementne obhajuje. Je to prehra na plnej čiare a nie hocaká. Je to prehra, ktorá má dosah na zdravie a životy naše aj našich blízkych. Vôbec sa teda nedá hovoriť o zodpovednosti, ale len o Nezodpovednosti s veľkým "N". Smutné dôsledky tejto nezodpovednosti môžme spoznať na častom nezáujme doktorov, nekvalitných službách, predražených liekoch a na úrovni celej verejnej "zdravotníckej starostlivosti". Zámerne verejnej, aby som neukrivdil súkromnej.
A východisko? Iba systém konkurencie (tak ako ju môžme vidieť v súkromnom sektore) spolu so správnym nastavením motivácií môže pomôcť k rastu kvality zdravotníckych služieb. Nie regulácie a posilňovanie vládnej moci nad zdravotníctvom, ale odštátňovanie, konkurencia a trh.
A čo s tými, ktorí si súkromnú starostlivosť nebudú môcť dovoliť? Áno, bude ich treba podporiť. Ale už žiadne podporovanie nemocníc a doktorov, u ktorých je pacient na poslednom mieste, ale cielená podpora sociálne slabších pacientov. To je východisko so súčasnej situácie, ktoré prinesie nielen kvalitnejšie služby, ale vďaka tlaku konkurencie na efektívnosť aj lacnejšie zdravotníctvo, z ktorého v súčasnosti unikajú miliardy vyvŕtanými dierkami.
