Precestoval som veľa krajín Európy a postupne som v mnohom zanevrel na „rodnú hrudu“. Preto som si povedal, že tento rok idem objavovať krásu domoviny. Za cieľ sme si spolu s partiou, ktorá sa vyprofilovala v lokálnej krčmičke, vybrali Liptov. Turistika má jednu veľkú výhodu. Určíte si pri nej cieľ a idete si tvrdo za ním. Energizer ako stvorený pre realitu. Nemyslíte? Samozrejme musíte si stanoviť dosiahnuteľný cieľ, primeraný výdrži a trocha aj odvahe.
Ak vám nevadí trocha pohybu, chcete si vychutnať panorámu Tatier a máte radi jedinečnú kapustnicu určite vybehnite na Chopok(2024m) a navštívte Kamennú chatu. Príjemná obsluha, ceny doslova na nezaplatenie, teda samozrejme na slovenské pomery – pivo za 60... úprimne nešetrite! Také pivečko, prípadne cigaretka na terase Kamennej chaty je ako nektár pre človeka vyprahnutého smädom po očiste od špiny veľkomesta.
Neočarila ma len turistika ale aj milí ľudia v kontraste s miestnou rómskou populáciou, ktorej mladší členovia asi založili firmu na vyťahovanie mincí z nákupných košíkov pri miestnom Tescu a Hypernove. Celkom vtipná situácia – sedím v aute a krížom cez parkovisko ide muž v stredných rokoch obklopený kŕdľom počernejších detí ktoré k nemu priskakujú, nazerajú mu do košíka, pýtajú od neho peniaze a hučia do neho, že mu tovar naložia do auta a zavezú košík na miesto. Chlapík, očividne s nervami na krajíčku nadával ako pohan a posielal deti do rôznych bližšie neuvedených partií ľudského tela. Situácia sa vyhrotila, keď si deti uvedomili, že nič nedostanú počkali si kým týpek vyloží tovar do auta. Keď sa snažil vytiahnuť desaťkorunačku dve cigánčatá sa na neho zavesili a dve zatiaľ vytiahli mincu a bežali ozlomkrky do hlbín Tesca na „nákupy“. Tomu hovorím biznis!
Hraničné situácie sú momenty, ktoré ľudí posúvajú dopredu. Uvedomujem si v nich moju slabosť a zároveň obrovskú silu ducha. Keď som schádzal z hrebeňa k Žiarskej chate aby som stihol zviesť sa na kolobežke k ústiu doliny, rozhodol som sa nevydať sa po vyznačenej trase ale zliezť dolinu žľabom. Riadny strmák ale cesta sa zdala byť schodná. Asi v polke som zistil, že sa blížim k zrázu vysokému asi 3 metre. Rozhodol som sa ho obísť ale v polke cesty sa mi šmykla noha na rosou posiatej tráve a začal som sa kĺzať k priepasti trhajúc chuchvalce trávy aby som zastavil. Prepadalo ma zúfalstvo keď som zistil, že sa nedá zastaviť. Aj keď to trvalo pár sekúnd mal som celý život pred očami. Zastavil som sa na poslednom možnom mieste, v momente keď mi už nohy po kolená trčali vo voľnom priestore a podo mnou čneli ostré skaly. Opatrne som sa vyteperil na okraj zrázu a v hlave mi začali hmýriť myšlienky, čo sa mohlo stať. Potom som sa rozosmial. Bol som šťastný, nevysvetliteľné pocity prileteli ako motýle. Dovolil som ich zosadnúť na seba a opantať ma svojím omamným čarom.
Hory sú ako droga, kto ich raz okúsi potrebuje stálu dávku. Postupne ju začne zvyšovať.
Úprimne priznávam: som závislák... http://www.kamnapivo.sk/pivodb/krajbb_ost/4722/ http://www.slovakia.eu.sk/ubytovanie/horska-chata/kamenna-chata-pod-chopkom-2.html
