Renko stojí pred školou, prešľapuje z nohy na nohu a tuho stíska veľkú žltú futbalovú loptu. Na ufúľanom tričku sa vynímajú dvaja Šmolkovia, ktorí mi pripomínajú niekdajšie časy zagebrených tričiek a rozbitých kolien. S nikým, kto vychádza zo školy sa nerozpráva len napäto postáva pod schodkami a nakúka skrz zasklené dvere dovnútra. Čaká Martinka, svojho, už školopovinného, staršieho brata. Väčšinou Martinko príde a spolu odídu domov, ale dnes tomu tak nie je. Dnes sa budú piecť beleše...
**********
Najznámejším a najtypickejším jedlom pre Rómov sú góje - vyčistené hrubé bravčové črevo naplnené strúhanými zemiakmi, príležitostne zmiešané s krupicou či kukuričnou múkou a dochutené cibuľou, cesnakom a koreninami. Vidiac tváre deciek, po návrhu či by sme si nespravili góje, som rýchlo od tohto nápadu upustil. Pravdu povediac, počnúc držkovou - končiac gójami, nie som ani ja prívržencom gastronómie vnútorností. Napokon, je to náročné na prípravu a my sme potrebovali spraviť niečo jednoduché, ľahko realizovateľné pre všetky decká. Našťastie som si spomenul na jednu medzinárodnú výmenu, na ktorej sme robili báleše. Decká, ktoré vedeli o čom hovorím ma poopravili, že to nie sú žiadne báleše, ale beleše. Na internete som neskôr objavil dokonca označenie marikľa.
Beleše sú veľmi obľúbené posúchy, ktoré sa hodia najmä na zajedanie mastnejších jedál, ale sú fantastické aj ako predjedlo alebo ako maškrta. Príprava je úplne jednoduchá. Múka sa zmieša s vodou, pridá sa soľ a štipka sódy bikarbóny. Cesto musí byť trošku redšie. Po vymiesení ho rozvaľkáme a rozdelíme na viacero častí, najlepšie kruhov s polomerom cca 10 centimetrov. Následne ho opekáme na horúcej platni alebo na panvici v oleji. Potom osolíme alebo ocukríme, prípadne môžeme natrieť maslom.
Aby sme prácu deckám trochu oživili, priniesli sme aj potravinárske farbivo, takže sme mali beleše viacerých farieb a ujalo sa aj niekoľko pekných umeleckých nápadov. Nevydržali však dlho :- )
Decká sa najprv okúňali, ale v momente ako bolo cesto pripravené sa všetci pustili do vaľkania cesta a pečenia. Úplne ich to pohltilo a behom necelej hodinky na stole vyrástli dve misky nakopené belešmi rôznych tvarov, farieb, veľkostí a chutí.
K belešom sa najviac hodí čaj a keďže všetci boli naplno zaujatý prácou, do práce sa zapojili všetci od najstarších po najmladších.
Decká si po práci pekne upratali a vyvetrali školskú kuchyňu od dymu z niekoľkých nepodarených spálených belešov. Zaniesli sme pár aj riaditeľovi, ktorý sa začudovanie hladiac na zelené kusy radšej uistil otázkou: „Neotrávim sa z toho?" Našťastie mu chutilo a decká boli veľmi radi, že sa mohli realizovať aj takýmto spôsobom. Veď ako hovorí rómske príslovie: „Peniaze ti môžu ukradnúť, ale to, čo si sa naučil, ti nikto nevezme."
Na záver som pomohol malému Renkovi, ktorý prejavil veľký záujem o fotografovanie, spraviť pár fotiek. Baby sa chceli fotiť asi najviac zatiaľ čo Majo ma upozornil, že nemám právo uverejniť žiadnu jeho fotku tváre. Tak vám aspoň prezradím, že tá ruka držiaca usmievajúci sa nakusnutý posúch je jeho.
Postoje a výrazy tváre hodné nejednej dievčine v najhlbších vodách puberty :-)
A na záver vám Renko všetkým odkazuje: "Panvica sa po spáuených sakuamentsky ťažko umýva!"
Dúfam, že do klubu začne chodiť čoraz viac deciek a zažijeme spolu ešte kopec ďalšej zábavy...
