Odhliadnuc od prospešného účinku čajov na môj organizmus si prídem ako vrah – pôžitkár. Aj ten zabíja kvôli prchavému momentu smrti, ktorý mu spôsobuje radosť zakaždým - až kým ho chytia pri čine. Impresionizmus je zradné umenie. Skoro ako umenie žiť. Myslím, že niečo podobné hovoril Pratchett v jednej zo svojich kníh kde sa pýtal človek Boha:
Naozaj sa nám pred smrťou premietne v okamihu celý náš život?
Je to pravda, ale väčšinou to netrvá okamih, ale pár desiatkov rokov.
Dnes mi diagnostikovali na alergiológii Sinusitis Maxillaris. To mám zato, že chodím doktorovi! Menej vieš – lepšie spíš. Za odmenu som dostal obrie antibiotiká, pár menších tabletiek a dva spreje do nosa. Predčasné Vianoce. V lekárni mi ešte pribalili ako darček jedno balenie hygienických vreckoviek. Asi si nečítali môj článok. Ale čo! Darovanému koňovi na zuby nepozeraj! Tak teraz sedím doma, bublinky v hrnčeku šalviového čaju sa už minuli a hádam ho aj celý dopijem – aby som dostal tú dinosauriu tabletku v mojom krku aspoň o pár centimetrov nižšie. Impresie sa akosi minuli. Vyprchali ako bublinky čaju alebo ako dlho–otvorená fľaša kofoly. Bez bubliniek sa stáva aj z kofoly kofotina. Mám chuť odísť niekam preč. Preč s kofotinami!
Prišiel mi mail od L., ktorú poznám už jeden deň, tak idem čítať. Zachránil som dnes vďaka nej jeden javorový list spadnutý v parku. Dal som mu zmysel. Odpočíva v „Totalite a nekonečne“ ako záložka. Ak budete môcť, zdvihnite zajtra zo zeme žltý list, ktorý sa vám bude páčiť. Dajte svojim činom zmysel...
