Textom, ktorým píšem v poslednej dobe zúfalo chýba myšlienka. Všetko musí dávať zmysel a potom sa podstata stráca v kvetnatých opisoch. Prežívam v minulosti a budúcnosti. Prítomnosť akosi uniká.
Do určitej miery to súvisí so zvyškami bicyklov na stožiaroch lámp bruselských ulíc. Rád sa k niečomu upnem a čakám dokým sa nebudem musieť pustiť. Žijem si ako panda vo svojej sterilnej vytrínke. Ostatný sa na mne smejú, čumia na mňa, ... diskutujú, nesúhlasia so mnou a to je tak všetko, čo s tým môžu robiť.
Chcel som pôvodne písať o kamarátovom psovi, ktorého minulý týždeň utratili. Meno som zabudol. Asi nebolo podstatné. Nemali ho radi, ale nebol dôvod prečo to s ním skoncovať nadobro. Barbiturát zlacnel z 30€ na 11€. Dôvod sa našiel. Celkom ma to dostalo. Nemám rád podobné pádne argumenty. Človek si potom nemôže byť istý ničím. Pokiaľ prestane byť potrebný a smrtiaca inekcia bude v akcii. Niekto sa už nájde v dnešnej dobe, kto na to skočí. Ako babičky vlečúce z obchodov kvantá lacných banánov. Pre vnúčatá. Lenže tie vymenia hravo babičkyne banány za čokoládu?,misu šošovice?, smrtiacu inekciu (pre svojho psa, pre babičku)?. Doplňte si sami. Banány aj tak skončia v odpade. Akciu však treba využiť.
V hlave mám občas scény s Kusturicových filmov. Čistý balkán. Zvieratá pobehujú hore-dole a v strede morový stĺp okolo ktorého jazdí horiaci invalidný vozík. Spolu so svojím majiteľom. Preto sa netreba upínať na veci. Underground. Môžeme zhorieť spolu s nimi.
Texty zrejú ako víno, ako tí, ktorí ich píšu. Dnes som písal priateľke do Fínska, že prekladať zo slovenčiny do fínčiny cez google translator je ako chcieť vytvoriť dobre fungujúcu multikultúrnu spoločnosť. Neviem, či sa s tým stotožnujem. Asi na tom niečo bude keď to zo mňa vypadlo. Veď som jedným z tých spoločenských obľúbencov z tretieho sektoru, ktorí nikdy nemali za domom cigánsku rodinku. Súvisí to tak trochu s nápisom na rozžeravenej platničke. Brailovým písmom tam stojí: "Nedotýkaj sa!" Som slepý, ale o to viac zvedavý.
V poslednej dobe si často púšťam pieseň od Josého Gonzálesa. Crosses. Páči sa mi, pretože: "...je tu v okolí niekto kto ma povedie a premení nočné mory na obyčajné tiene, vyčarujeme svetlo a všetko bude dobre,... nateraz". A koment pod článkom: "Zasraný Justin Bieber má 500 000 000 pozretí a a toto video iba 1 600 000. Čo do pekla je s týmto svetom!?" Všetko je dobre. Nateraz.
