Začalo to celé zle. Včera mi volalo neznáme číslo, že mám nedoplatok v Orange-i 110 eur. Znelo to seriózne, ale zároveň ma napadlo, že o pol siedmej navečer by sa asi žiadny zamestnanec / otrok nadnárodnej korporácie, neunúval volať mimo pracovnú dobu. Ráno som zbehol na prednášku, odtiaľ do Orange-u, kde som sa samozrejme dozvedel, že všetko je v poriadku, platby inkaso sú uhradené a mne ostáva už iba preklínať niekoho, že si zo mňa robí „dobrý deň“. Navyšše ten hlas z telefónu bol veľmi divný, priam výpalnícky, takže k nafúknutiu celého problému prispeli aj moje paranoické stavy. Samozrejme to, že nie ste paranoik, ešte neznamená, že Vás nikto nesleduje.
Rada č. 1: Nezdvíhajte neznáme čísla! Nikdy nezistíte totožnosť volajúceho a obsah telefonátu môže spôsobiť stratu koncentrácie a psychickú nepohodu.
Z Orange-u bežím na stanicu. Vlak som zmeškal, ďalší ide až o hodinu. Skúšam autobus – ide hneď. Už dosť nahnevaný na skutočnosť, že sa mi vybili baterky v prehrávači vyťahujem knihu od Pratchetta – Divadlo krutosti aby mi cesta do Bratislavy ubehla rýchlejšie. Nerád cestujem autobusom, ale dnes som sa rozhodol prekusnúť to, veď konečne svieti slnko a treba sa radovať. Nebyť tej budhistky na sedadle za mnou, všetko by bolo OK. Snažím sa koncentrovať na dej a v tom počujem neurčité mrmlanie. Akoby mal niekto hlasnejšie pustenú hudbu. Lepšie sa započúvam a postupne rozoznávam tajomný šepot a hrkotanie drevených korálikov:
HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE...
Pozriem na hodinky. Do Bratislavy zostáva ešte trištvrte hodina. Snažím sa ignorovať mrmlanie za mnou, ale dievča, s meniacou sa intenzitou hlasu, asi nechcene, priťahuje moju pozornosť.
Pol hodina do Bratislavy:
HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE...
Divadlo krutosti postupne vylieza z knihy a začínam byť súčasťou predstavenia. Chlapík, asi štyridsať, sedí vedľa mňa a začína chrápať. Asi ho uspávačka hadov dostala. Rytmus chrápania spolu s pomľaskávaním dokonale zapadá do mrmlania dievčiny, dostávajúcej sa pomaly, ale isto do extázy:
HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA
Postupne sa zlosť mení na otupenosť, až lútosť. Chudátenko malá, už ju z toho musí riadne bolieť sánka. Toľko som nepočul v kuse rozprávať ani Andera z Košíc. Je naozaj vytrvalá, Budha z nej musí mať radosť. Mám chuť jej to povedať, ale bojím sa prerušiť to polhodinové:
HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA HAREHAREHARE HAREKRISCHNA HAREHARE HARE KRISHNA
Slečna vystupuje na Bajkalskej a ja sa mám chuť pomodliť pár desiatkov ruženca za koniec toho strašného utrpenia...
Rada č. 2: Modlitba je spoľahlivým spôsobom meditácie. Obrátenie sa do seba a prehodnotenie svojich činov a plánov, cieľov a aktivít je základným kameňom úspechu na poli projektového manažmentu a snáď aj úspešného života. Len vás drahí ľudia všetkých prosím! Nemodlite sa nahlas v hromadných dopravných prostriedkoch.
