Sedíme v krčmičke. Tak to prišlo. Spojenie dvoch svetov. Ja, cigánka a môj kamarát. Navzájom sa nepoznajú. Pre mňa znamenajú moje dve tváre. To kde som vyrastal a to kde som teraz. Minulosť a budúcnosť. On s otvorenými ústami sleduje, ako ona gestikuluje a vykresľuje pred našimi očami históriu príchodu cigánov na územie Slovenska, prečo sú tam kde sú. Nikoho neobviňuje. Vraví pravdu zbavenú predsudkov, zbavenú smiešnych posolstiev, ktoré si každý nosíme z domu alebo z médií a hrdo ich prezentujeme pred priateľmi, v práci.
„To je ale inteligentka, tá Rómka!“ šepká mi do ucha, keď sa vzdiali na toaletu. „S takou som sa ešte nestretol!“ Usmejem sa. Typický gadžo. Pri tejto príležitosti si spomeniem na Malého princa. Dobre vidíme iba srdcom. Keby to tak videli všetci. Nesnažíme sa pochopiť druhého. Snažíme sa pretvoriť ho na svoj obraz, aby nevyčnieval z davu (a často mu odtneme hlavu). Keď sa nedá právne odstrániť celkom, tak aspoň spoločensky. Zákon džungle: prežije najbelší, najčistejší, najbohatší, najinteligentnejší, najmocnejší.
„Prečo ju nazývaš Rómka?“ pýtam sa. „To máš tak, tí inteligentný sú pre mňa Rómovia a tí čo žijú v getách, v špine to sú cigáni.“ Viem, že to myslí v dobrom. Analogicky si to prevediem do roviny Ferrari – Škodovka. Nezdá sa mi to správne. Čo musí mať človek aby bol človekom. Je dieťa s Dawnovým syndrómom menším človekom ako dieťa s alergiou alebo ako zdravé dieťa? Je človek bez nohy vôbec človekom? Nemám rád futbal. Som ešte človek? Neumývam sa každý deň. Asi som divný. Mám rád rodinu viac ako peniaze. Asi som hlúpy. Som biely. Aspoň, že tak. Konečne niečo pozitívne. Po dvoch, troch pivkách odchádzame. Ako rád by som keby so mnou chodila všade. Otvoriť oči ľuďom, s ktorými sa stretávam, o ktorých viem, že sú inteligentný, ale nechcú vidieť. Poznať pravdu. Nemôžu. A ja som ešte stále príliš slabý, príliš neskúsený. Tak rád by som otvoril iným oči ale stále cítim, že ja sám dobre nevidím.
„Vieš Janette, ja som dnes zistil, že sa ti nehanbím povedať Cigánka!,“ poviem. „No vidíš maličký (Pri jej výške 150cm nikdy neviem či si zo mňa nestrieľa), zase si o krôčik ďalej.“ Ďalší malý krôčik pre mňa. A možno aj pre moje okolie.
