Keď sa ma niektospýta na úroveň vysokého školstva a študentov, vždy rád začínam historkou,ktorú nám v krčmičke rozprávala kamarátka, ako pomáhala zmätenej prváčkev aule hľadať na nástenke miestnosť, kde mala prvú hodinu. Drahá dievčinkanielenže nevedela či sa nachádza v správnej budove, ale nevedela sispomenúť ani na to, čo vlastne študuje. Asi sa rozhodla najskôr milovaťštudovanie, ale hlavne popri tom študovať milovanie. Veď povedzme sipravdu. Intráky sú popretkávané historkami o najneuveriteľnejšíchdeviáciách študentov – budúcnosti národa, ako nám vtipne prízvukovali ešte nagymnáziu. Mladý si len raz, aj to nie naveky!
Pred týždňom maprofesor vyhodil za skúšky. Povedal, že by mi dal E, ale vedel by, že sa dotoho už viac nepozriem a iba by mi to ublížilo. Keď som vyšiel von,spolužiaci sa pohoršovali ako mi to mohol spraviť.
„Mal ti to daťa bol by si za vodou!“, ...bolo najčastejšie konštatovanie.
Počas tohto týždňasom popri učení pochopil, že som vlastne rád. Keby ma to obišlo teraz, mal bysom raz toľko práce počas prípravy na bakalárku a nielen to. Študujem mojuškolu, pretože ma baví. Neviem, či z nej budem mať uplatnenie. Je mi tov podstate srdečne jedno a nie bezdôvodne. Viem, že ma to, čo sa učím,posúva vpred osobnostne aj vedomostne a že ma to baví, len som niekedylenivý lepšie sa do toho pozrieť. Dnes som skúšku spravil a poďakoval somprofesorovi, že ma naposledy vyhodil. Skoro mu vypadli oči a ibanechápajúco vrtel hlavou, keď som opúšťal miestnosť.
Časom hrozí jav,že tu budeme mať desiatky tisícov takzvaných odborníkov s papieroma tri štvrtina z nich bude prakticky nepoužiteľná, pretože nebude maťžiadne skúsenosti z oboru, ktorý vyštuduje. Veď načo mi je vedieť, ako sadá zložiť motor, keď som v život nevidel sviečku. Ešte lepší príklad mámod strýka, ktorý pracuje na lodi. Keď stáli v Nemecku prišiel im údržbáropraviť pokazený motor. Uvoľnil sa mu šrób a všade začal striekať olej.Profesionálny údržbár motorov nevedel, čo robiť, pretože nemal so sebou kľúčveľkosti 15, s ktorým by to zatiahol. Strojník priskočil a pomocoufrancuzáka a šrobováka ako podložky to hravo zvládol. Umenie je postavenénielen na vedomostiach samotných, ale aj na šikovnosti a využiteľnosti v praxi.Vzdelávame sa vo veciach okrajovo a nevidíme ich zmysel ani štruktúru.Robia z nás ďalšie kolieska do stroja a my to radšej nechceme vidieť.Kritické myslenie je asi to posledné, k čomu sú žiaci na školách vedení.
Na väčšinesvojich blízkych vidím, ako nevedia prečo na tú – ktorú vysokú školu vlastnechodia.
„Vieš, dnes sabez vysokej školy nepohneš.“
„Vždy ma bralakulturológia, ale je to neatraktívne a právo, aj keď ma nebaví vynášaviac.“
„Dostal som B takidem na opravný, predsa sa neuspokojím s takou zlou známkou.“
Neviem asi sommimo, ale nemala by byť vysoká škola pomôckou pre osobný rast? Nemala bynamiesto Ing., Mgr., RNDr. a neviem ešte koho a čoho produkovať odborníkova hlavne ľudí schopných zdravého a sebavedomého úsudku? Nemal by byťprvoradým cieľom človeka študovať alebo neštudovať kvôli sebe a nie kvôliznámkam, zvykom, rodine, študentskému životu, ...?
Univerzita nie súpredsa budovy, knihy a pedagógovia. Je to chrám, kde chodievame čerpaťpoznanie, ktoré tečie cez tisíce generácií a predáva sa ako poklad. Nieten uchopiteľný, ale určite jeden z tých najvzácnejších.
