Je jednou z najväčších odborníčok na mládežnícku politiku na Slovensku, s geniálnym zmyslom pre kritické myslenie a rómsku problematiku. Niekoľkoročné skúsenosti s projektovým manažmentom, školeniami, prácou v oblasti mládeže. Chýba jej len niekoľko písmenok, ktoré však predstavujú veľa času, ktorý chce stráviť kreatívnejším spôsobom ako vysedávaním v škole na nudných prednáškach, ktorých obsah má už dávno v talóne vo forme praktických skúseností a nie teoretických kecov. Navyše ak k tomu pripočítame čas strávený písaním doktorandskej práce a banalitou, že je tu ešte jej rodina... Keď si uvedomím, akým spôsobom ovplyvnila mňa a mnoho ďaľších k aktívnej účasti na projektoch a dala mi chuť meniť veci okolo seba je mi z toho smutno. Ľudia na vysokých školách sa učia a zabúdajú, neuvedomujú si vlastný potenciál zmeniť veci okolo seba. A stačí tak málo: iba ich aktivizovať. Dať im pocítiť, že sú potrební, dať im páky a rozvíjať ich osobnosť. Bohužiaľ nie sú na to ľudia, pretože tu máme stovky profesorov ale takmer žiadnych odborníkov, vychovávame učiteľov s Mgr. a nie s veľkým U.
28. okt 2008 o 11:07
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 481x
O písmenkách pred a za menom
Počas obeda sme sa s kolegyňou dostali k zaujímavej téme. „Chcela by som prednášať na vysokej škole ale nemám doktorát.“
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(79)