Jednou z mnohých vecí, ktoré sú čoraz ojedinelejším úkazom pri pohľade na spoločnosť je schopnosť kriticky myslieť a kriticky si vybrať zo širokej škály ponúkaných produktov od potravín až po voľbu mobilného operátora. Väčšinou sa nechávame presvedčiť reklamou, vyhraneným štýlom alebo momentálnou finančnou situáciou. Tento úkaz má však často dočinenie s takzvanou (čiastočnou) stratou identity, inak povedané – zmätkom zapríčineným neschopnosťou pýtať a zodpovedať si základné otázky týkajúce sa nášho bytia, existencie.
Informácie sú dnes čoraz viac dostupnejšie a často nám pomôžu nielen pri výbere materiálnej veci, ale ovplyvňujú napríklad také primárne osobnostné črty ako je náš svetonázor, náboženstvo, stravovacie návyky či osobná sloboda. Svojím spôsobom sa stávame otrokmi životných štýlov, ktoré sú často založené na prvotných sympatiách, tajomnosti, lžiach, mainstreame alebo zavrhnutých tradíciách, či starovekých rituáloch s novou pozlátkou. S podobnými fenoménmi pracuje Paulo Coelho, Dan Brown, populisticko-extrémistické hnutia, ale aj hnutia New age, rôzne satanistické a novo–okultistické hnutia ako aj mnohé ďalšie.
Dopyt po literatúre, textoch, či filmoch je obrovský. Dalo by sa hovoriť o masovom ideále. Často sú to len vety s na prvý pohľad silným obsahom, ale v kontexte s minimálnou výpovednou hodnotou. Mysticizmus a iracionalita sa tu stavia do cesty skutočnej individualite, ktorá by mala byť budovaná najmä už spomínaným kritickým myslením a vnútorným zodpovedaním si základných existenčných otázok. V opačnom prípade smeruje človek k nihilizmu, zmätku v morálnych kategóriách alebo k strate identity a uchyľovaniu sa k alternatívnej duchovnej náhrade – duchovnému placebu.
Ľudia radšej uveria zmesi matematických pravdepodobností a zhody okolností a zrazu tu máme špiritizmus, lietajúce taniere, astrológiu, vyvolávanie duchov alebo jasnovidectvo. Je to ako výhra v športke. Tisícky, ba až milióny pravdepodobností. Víťazný tiket môžeme nazvať šťastným dňom, osudom, zhlukom narodeninových dátumov celej rodiny, horoskopom, v ktorom písali, že „dnes zažijete životný úspech“ alebo je to iba hlúpa náhoda, či nekompromisná pravdepodobnosť, kde sa masa, prístroj, či krásna asistentka podieľala na šťastí jediného človeka?
Nesnažím sa vyvrátiť akékoľvek duchovno, pretože viera je silný hráč, ktorého netreba podceňovať. Nezamieňajme si však úprimnú, pokornú a rokmi skúšanú vieru s pochybným okultizmom a smiešnou manipuláciou s ľudským vedomím.
O úpenlivom volaní po uznaní jedinečnej individuality každého človeka sa môžeme stretnúť pri čítaní francúzskeho existencionalistu Jeana Paula Sartra, či dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda. Sartre popisuje život bez zmyslu ako život cudzinca – vytvára v ňom pocit odcudzenia, nudy, či absurdity.
Rozdiel medzi láskou a pornografiou je rovnaký ako medzi osobnou skúsenosťou overenou životmi viacerých generácií a nejasnými špekuláciami. Oboje nám prináša uspokojenie, ale len jediné nás privádza k niečomu hlbšiemu a stálejšiemu.
