„Vietor silnie a ženie k zemi neforemné chuchvalce kvapiek. Festival je zrušený. Trosky stanu, zmätení ľudia, bezmocnosť. Moment ťažko opísateľný. Niečo nie je v poriadku.“
Pohoda je sen. Sen skupinky ľudí, ktorí sa zobudili a zistili, že sloboda je niečo, čo sa dá reálne použiť. Že to nie je len rozšírená ponuka ovocia v obchodoch, voľný pohyb alebo bezhraničný hedonizmus. Je to niečo, čo treba pochopiť a niečo preto aj spraviť. Nenechali si tento objav iba pre seba. Chceli to povedať aj ďalej. Ukázať prstom na problémy, nazvať ich pravým menom, diskutovať. Žiadne naparovanie sa, žiadne naduté a pokrytecké: „Takto to bude!“ Slovko "fest" označuje v mnohých jazykoch slávnosť. Festival Pohoda je slávnosť v najhlbšom zmysle slova. Slávnosť na počesť života, lásky, sokratovskej pravdy a slobody. Je to oslava ľudskosti.
Celá história ľudstva je posiata miliardami ľudských obetí. Veľa z nich zomrelo práve pre tieto slová. Za prostými písmenkami sa skrýva obsah, ktorý rozochvieva vnútro každého človeka. Niečo, za čo by sme boli ochotní obetovať všetko čo máme. Alebo zostaneme tupými bábkami bez názoru, potulujúcimi sa v spolitizovanej krajine, ktorá postupne zožerie samu seba? Toto je ten dôvod prečo chcú niektorí zničiť všetku snahu? Ako povedal Fedor Gál na otázku v čom bola na počiatku sila VPN. Bola v naivite, ktorú podupali ľudia s konkrétnymi menami za pomoci bezmenných, nevedomých ľudí. Chceme ostať v tejto nevedomosti?
Na Pohode nebolo v poriadku počasie. Napriek enormnej snahe stoviek organizátorov vyhasol život jedného mladého človeka. Ďalších niekoľko ľudí nebude schopných fungovať v bežnom živote tak ako predtým. Dôvodov by sme mohli nájsť hneď niekoľko. Mišo Kaščák, robotníci, ktorí si šli zapáliť cigaretum namiesto toho aby lepšie upevnil laná pri stavbe stanu, A.M.O., ktorý neprestali hrať napriek dočasnému prerušeniu festivalu. Môžeme dokonca obviniť prírodu, že je krutá. Čas sa už nedá vrátiť späť a za chyby, ktoré sme urobili v minulosti musíme zaplatiť. Či už prírode alebo sami sebe.
Na úvod článku (v perexe) je niekoľko mien, niekoľko slov. Za každým stojí príbeh. Či už pravdivý, alebo falošný, politická kauza, osobnosť alebo monštrum. Zabúdaním a pasivitou pripúšťame zlo. Sme tu a žijeme teraz. Dajme zmysel smrti mladého človeka, ktorý spolu s ďalšími prežíval to, čomu veril. Nezabúdajme...
Dni ako komíny, ako tulipány, s dlhými nohami sú pred nami, sú pred nami... naša naivná sloboda.
