Láska je sviňa a tvrdím to už pekne dlho. Ona totiž z bežného človeka urobí niečo neidentifikovateľné. Tá potvora normálne mutuje ľudí. Pod jej vplyvom sa z normálneho smrteľníka stáva akési nepoužiteľné demo... na čo siahne, to pokazí.
Bežne ste pri komunikácii s ľuďmi v pohode a nad vecou? Iste, to platí až do chvíle, kým vás neopantá láska. V jej moci to už také pohodové nie je... že? Zrazu trpíte náchylnosťou koktať, začne vám preskakovať hlas a všetko čo poviete, vyznie inak ako by ste chceli. Vtipy zrazu nie sú také smiešne ako by mali byť, pointy príbehov ostávajú bez bodky a náhody na smeče vás lobujú bez jediného zásahu. Až sa nestíhate čudovať, čo to s vami je.
Ja už nie som ja? Prečo sa tvárim ako debil? No jo, za to môže láska!
Neviem, ako sa proti tomu brániť. Asi to chce veľa cviku a tréning. Každou jednou novou láskou sa vám možno zlepší imunita voči tomuto zákernému vírusu. Pri takom desiatom zamilovaní už hádam budete v pohode, akurát teda... ste si istí, že ešte milujete? Zrejme práve to koktanie a všetky tie ostatné príznaky sú tým indikátorom lásky.
Ak sa netváriš ako debil, nemiluješ!
Na športovom víkende som sa zadíval do jednej peknej hnedovlásky s krásnym úsmevom. Okrem toho, že bola pekná, bola i veľmi milá. Neskôr som sa dozvedel, že už má i nejaké to dieťa a manžela, to však nie je až také podstatné. Proste v tej chvíli sa mi vskutku zapáčila. Vo volejbalovom tíme sme mali o jednu babenku menej než bolo treba a tak sa u nás striedali ženské ako na bežiacom páse. Každý zápas iný sparing. Nakoniec si s nami zahrali i Martina... aspoň si myslím, že sa tak volala. Ono pri tom množstve žien, ktoré nám prešli tímom sa mená začnú časom pliesť. Každopádne sme sa skamarátili. Večer bola i kvalitná nadrbávačka... na takýchto športových akciách to už tak býva a poriadne sme "zapařili".
S Martinou som si perfektne zatrsal a dokonca som sa ani netváril ako debil. To som vám totiž zabudol povedať... alkohol tento zákerný vírus dokonale potlačuje. Nakoniec sme sa i krásne porozprávali a bol som zadívaný ešte o jeden level viac. Kamarátom pri stole vravím: „Chlapci, ja som sa vám asi zamiloval!"
Ráno sme nastúpili na turnaj v nohejbale. Lopta mi však od nohy odskakovala akosi nekoordinovane. Moje podania s istotou nachádzali sieť a smeče končili v autoch. Proste hrúza. Hnedovláska sedela neďaleko, slnila sa a sledovala ako borci pobehujú po ihrisku. Jedným očkom som ju pozoroval... reku, či sa díva na tu moju tragédiu.
Až moje trápenie na ihrisku ukončil kamarát (vďaka mu za to): „Jano, vystřídám tě, ty když si zamilovaný, tak hovno hraješ!" Přemo, ešte raz vďaka! Dnes mám pocit, že to ani tak nebolo zamilovanosťou ako skôr prebdetou nocou a alkoholom, ktorý ešte prúdil v mojich žilách, ale na to sa už história pýtať nebude.
Proste keď som zamilovaný, hovno hrajem!
