Ján Miľovčík
Lubrikačný gél
Táto vecička by mala spríjemniť a obohatiť intímne pôžitky. Pomocou nej sa dajú odstrániť nepríjemné, prípadne bolestivé pocity a vraj dokáže zdokonaliť aj funkciu prezervatívu.
...aj autor textu:INSTINCT / Dozaduhttps://www.youtube.com/watch?v=7manO09U7G0INSTINCT / Zázrakhttps://www.youtube.com/watch?v=-4op3lgNkcwPETER CMORIK BAND / Jedno si želámhttps://www.youtube.com/watch?v=d4F4lvF12u0INSTINCT / Na púštihttps://www.youtube.com/watch?v=8JmPwvBN9KgALIAS / Prvýkráthttps://www.youtube.com/watch?v=-_1dRCQzCFoEWELIN / Čarodejkahttps://soundcloud.com/ewelinband/carodejkaEWELIN / Dobrí a zlí (Track 3, 4)https://www.youtube.com/watch?v=xDdVdwDDRio Zoznam autorových rubrík: Music Zone, Športové postrehy, Píše sám život, Názor na vec, Čarovné texty, Chvíľka poézie, Mal som foťák, Založené na realite?, Moje meno je, Súkromné, Nezaradené
Táto vecička by mala spríjemniť a obohatiť intímne pôžitky. Pomocou nej sa dajú odstrániť nepríjemné, prípadne bolestivé pocity a vraj dokáže zdokonaliť aj funkciu prezervatívu.
Zasa to raz bude o láske. A možno ani nie tak o láske, ako skôr o ľuďoch, ktorí sú zamilovaní.
Svet sa asi zastavil alebo čo. Totálna brzda! Nič sa nehýbe, všetko stojí a ja som na pokraji zúfalstva. Nie preto, že by to bolo totálne vážne, ale preto, že mi z toho začína byť akosi zle-nedobre.
Je asi tak 303,16 Kelvinov a do odchodu vlaku ostáva ešte niečo viac ako 50 minút. Vravím Radovi, ktorý sa rozhodol, že ma pôjde odkopnúť: „Určite ešte jedno stíhame. Sadáme si rýchlo pod slnečník a orosené zlato máme po pár ťahoch v sebe. O chvíľu už sedím vo vlaku a čaká ma nekonečne dlhá cesta domov a jedna nevyužitá šanca.
Mám nový objav... tým objavom je jedna veľmi pekná hrdzovlasá čašníčka.
Večný kolobeh. Ráno, deň, večer, noc... stále dookola. Stereotyp, ktorý nikto a nič nenabúra. Svet sa proste točí a krája naše dni tmou. Jediné, čo sa mení, sú dĺžky rezných rán. V zime bývajú rezy dlhšie, v lete zasa kratšie.
Premýšľam, čo som komu sľúbil, čo kde stihol naplánovať a čo sa z toho nakoniec aj splnilo. A ako to tak riešim, tak nasľubovaného a naplánovaného je toho vskutku dosť, no udialo sa len málo. Vlastne skoro nič. A život sa v pohode kĺže pomedzi tie prázdne slová, ktoré sa jednoducho vyslovia, ale nakoniec sa nikdy nestanú...
Chodievate ešte do kina? Alebo si už len sťahujete filmy z netu a pozeráte to všetko doma na vašom multimediálnom “písíčku“ v teple vašej izby? Poviem vám, ja ešte z času na čas do kina zájdem...
Tento príbeh je z doby, keď leteli Guns N’ Roses a do módy prišiel účes ala Depeche Mode, tzv. výbrus. Vyzeralo to asi tak, že podľa možnosti sa ofina vpredu začesala pekne nabok a po stranách, ale hlavne vzadu sa vlasy skracovali úplne do stratena. Zdá sa, že v istých obmenách sa tento strih drží v móde dodnes.
Tak došlo k najhoršiemu – začal som chudnúť. Všetko to vypuklo 1. septembra 2007 a teraz sa modlím k Bohu, aby sa to čím skôr skončilo. Lenže mám také tušenie, že toto nebude beh na krátku trať a asi sa to tak rýchlo neskončí.
Tak som sa včera večer po dlhom čase dostal do takého rozpoloženia vlastného bytia, že som si mohol povedať – takto to mám rád. Áno, takých chvíľ bolo v poslednej dobe strašne málo a už mi to začínalo naozaj chýbať. Aj som sa začínal báť, či sa ten stav ku mne ešte vráti, lebo ono nikdy neviete, čo bude...
Ani neviem ako začať, ale začnem vetou - nie som na to zvyknutý. Neviem, či sa na také veci vôbec dá zvyknúť... možno áno, ale ja zvyknutý určite nie som. Ak som aj možno chvíľami bol, tak som si určite veľmi rýchlo odvykol. Ono totiž svoju náklonnosť mi v živote neprejavovalo veľa žien. Celkovo by sa asi dali spočítať na prstoch jednej ruky... mimochodom, je to veľa alebo málo?
Bol začiatok prázdnin, konkrétne druhá prázdninová nedeľa, a my sme boli rozhodnutí, že si pôjdeme zahrať “basket“. Postupne sme sa “nasáčkovali“ jeden po druhom do kamarátovho auta a v očakávaní, či nájdeme prázdne basketbalové ihrisko, sme vyrazili. Celkom obyčajný začiatok, lež s trochu neobyčajným koncom...
Táto story by mohla mať niekoľko epizód. Možno si pamätáte na film Pulp fiction, kde sa dej skladal z niekoľkých častí, ktoré do seba nakoniec pekne zapadli. Áno, aj tento príbeh o žene, do ktorej som sa nestihol zamilovať, do seba nakoniec perfektne zapadol.
Hovorí sa, že dôležitá je vnútorná krása, ale ja som sa do nej zaľúbil už na prvý pohľad. A nevedel som o nej ani “ň“. Proste mi stačilo vidieť ju a vedel som, že je to tá pravá. Nech si vraví každý čo chce, ale my muži aj tak ženu najprv vnímame cez jej výzor. Neviete o nej nič, ale viete, že sa Vám páči. Vnímate jej pohľad, úsmev, ženské krivky a proste – je to kus.
Áno, sú také okamihy, ktoré neovládam. Nemám nad nimi žiadnu kontrolu a dejú sa úplne samé. Možno je to podvedomie alebo neviem, ale zatiaľ s tým neviem pracovať. Neovládam to, naopak to “niečo“ ma dokáže ovládať dokonale.
Posledných pár dní, čo som u našich západných susedov, začínam mať pocit, že najdôležitejšou otázkou Vianoc je – ryba nebo řízek? No áno, Česi, to nie sú ani Slováci a ani Poliaci, a Ježíšek sa u nich viac-menej obmedzuje na nosenie darčekov pod stromček. Ale nezovšeobecňujme, lebo o inom som chcel.
Asi by bolo originálnejšie písať o Vianociach niekedy uprostred leta, ako pár dní pred samotným Štedrým dňom. Hlavne keď sa na nás sviatky pokoja rútia nepokojne a závratnou rýchlosťou. Vidíme, čítame a počujeme o nich všade, kde sa len dá. Televízne reklamy, obchody plné vianočných akcií, darčeky za skvelé ceny. Vianočné songy v rádiách a vianočná výzdoba na každom kroku. Pre niekoho je toho až príliš. Prečo teda ďalší článok o Vianociach? Hm, proste si nemôžem pomôcť...
Svojho času som mal asi viac energie. Nie že by som bol teraz už úplne vyšťavený, ale predsa len, už to nie je to, čo to bývalo ešte pár rokov dozadu. Už nemám toľko sily na šírenie zábavy, vyžarovanie pozitívnych a negatívnych signálov, rôznych znamení a podobných vecí do svojho okolia. Možno som už len šetrnejší a dávam si pozor, aby som sa celkom nevybil. Veď energia sa ešte môže niekedy zísť.