O tom ako sa píšu básne toho veľa neviem. Nechodil som na žiadne kurzy "tvůrčího psaní" a ani na nič podobné. Nenamýšľam si, že písať viem a dokonca ani netuším, že či sa také niečo dá vedieť. Nemám preto v úmysle rozoberať ani svoje a ani cudzie básne. Zaujalo ma však niečo iné...
Niečo, čo sa tak nenápadne motá medzi nami všetkými. Dokonca i na tomto blogu sa s tým poľahky môžete stretnúť. To niečo sa dokáže vkrádať medzi ľudí ako taký vírus. Nakazíte sa a možno o tom ani neviete. Tá zákerná choroba sa volá pretvárka a faloš. Diagnóza, ktorú nenávidím a určite by patrila do top ten, čo sa týka vlastností, ktoré naozaj nemusím. O to viac, ak sa tak správajú ľudia, ktorí sa tvária ako tie najkladnejšie filmové postavičky a div, že nemajú nad svojimi hlavami svätožiaru. Ale veď posúďte sami...
Svojho času som napísal báseň o poslednom kúsku oblečenia. Je to báseň jemne erotická, no niekto by mohol namietať, že si to príliš s jemnosťou nezadalo. Dokonca by ten niekto mohol napísať, že i keď sa mu moje verše páčia, tak táto báseň na neho vplývala jemne vulgárne a to napriek tomu, že erotika v básniach je krásna. Alebo inak povedané, bola viac o sexe ako o milovaní...
Hm, no čo... pohoda. Báseň sa predsa nemôže páčiť každému a každý máme svoje hranice niekde inde. Možno aj rozdiely medzi sexom a milovaním vnímame každý trochu inak. Proti gustu teda žiaden...
No potom prejde pár týždňov a objaví sa iná, podobná báseň s názvom Blesk. Tiež báseň jemne erotická, no na počudovanie sa ten istý niekto zachová úplne ináč. Ten istý niekto napíše, že sa mu Blesk veľmi páčil...
Zaujímavá to zmena, ...žeby sa hranice medzi sexom a milovaním za pár týždňov takto pohli? Alebo, žeby bol medzi pšeničným lánom a čiernymi húštinami až taký rozdiel?
