Mám známeho, ktorý by kvôli láske bol ochotný obetovať asi všetko. Vie sa zamilovať tak, že v danej chvíli nič okrem jeho lásky nie je dôležité. Ak sa zamiluje, celý svet sa vtedy točí okolo jedného jediného bodu. Má ale vážny problém - je chorobne žiarlivý.
Pár rokov dozadu sme boli spolu na ozaj vydarenej party. Množstvo pekných dievčat, príjemná nálada a super zábava. No a medzi tými všetkými peknými dievčatami sa pohybovala i jedna usmievavá vysoká tmavovláska. Mala krásne prirodzené ženské črty, nádherne hlboké hnedé oči a on sa do nej zamiloval na prvý pohľad. V tej chvíli o nej chcel vedieť všetko a ani neviem ako, ale podarilo sa mu zistiť, že zbiera porcelánové krowy. Prečo krowy? No preto, lebo to bola Poľka...
Šialenou zhodou okolností som v ten večer vyhral v tombole kravu a možnosť, ako sa spoznať, bola na svete. Vzal si teda moju výhru a vybral sa na lov. Od tej chvíle boli spolu - vždy a všade. Nepohli sa jeden od druhého a všetko dokonale klapalo. Problém nastal, keď sa musela jeho Božia kravička, tak ju totiž s obľubou volával, vrátiť domov. Zrazu bolo všetko hore nohami a nič nebolo také ako predtým.
Výčitky, obvinenia, vypočúvania. Beruška musela zahlásiť každý svoj pohyb. Pokiaľ sa každú hodinu neozvala, bolo zle. Ak vzápätí neodpovedala na zaslanú smsku, nasledovala spŕška ďalších, najprv milých a následne tvrdších správ, ktoré boli plné výčitiek.
Pamätám sa na jeden piatkový večer, keď si mala ísť Beruška so svojimi známymi niekam sadnúť. Nevidel som v živote nervóznejšieho chlapa, ako bol v tej chvíli práve on. Čakal na jej správu ako na zmilovanie Božie, ale to sa nakoniec nekonalo. V ten deň sa mu Beruška vôbec neozvala, dokonca ani počas ďalšieho dňa... zrazu toho bolo na ňu priveľa. Snažila sa mu dať najavo, že to tak ďalej nepôjde. Že jej bude musieť začať veriť, ale to on proste nedokázal. Bol nezlomne presvedčený, že ho podviedla... a bol koniec!
Mala šťastie, že sa jej podarilo nájsť vo vrecku spiatočný lístok...
Iný kamarát mi zasa rozprával príbeh, z ktorého normálne rozum začína stáť. Nikdy by som neveril, že i také veci sa môžu diať a že niekomu v hlave môžu vznikať takéto a podobné myšlienky.
Veď si len predstavte...
...chlapík prišiel odprevadiť svoju priateľku k autobusu, cestovala totiž po spoločne strávenom víkende späť do školy. Autobus prišiel, dievča nasadlo, ešte posledné zamávanie a spoj sa rozbehol do svojej cieľovej stanice. Tá bola vzdialená približne 60 kilometrov od bodu, z ktorého práve vyrazili. Chlapík sa ešte pár sekúnd díval, kým autobus zmizne v diaľke, a potom sám nasadol do svojho auta a poď ho spomínaný autobus sledovať... a sledoval ho len a len preto, aby sa na vlastné oči mohol presvedčiť, či jeho priateľku nebude v cieľovej stanici čakať nejaký iný muž.
Či i táto dievčina mala pri sebe spiatočný lístok, tak to naozaj neviem. Dúfam, že áno... každopádne by sme si mali dávať väčší pozor na to, do koho sa zamilujeme a hlavne si nenamýšľať, že je to celkom fajn, keď na nás niekto "občas" prehnane žiarli.
