Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)
Vždy, keď pomaličky usínam.
Sypem si pravdu do vína.
Nakazím ňou moje vety
a spájam naše tajné svety.
Ukryté sny mi jazyk z duše kradne
a z vína ostalo už iba trocha na dne.
Ty zrazu poznáš moje priania
a ja viem, že som vypil dosť zabúdania.
Ráno v hlave zmätok
a na srdci šrám.
Rozmýšľam, čo som ti povedal
a čo ešte mám?
Viem, ráno vždy dvíham telefón.
Poviem ti - to som nebol ja, ale On.
Uistíš ma, že neberieš vážne moje slová.
A ja si môžem zasa moju pravdu schovať.
