Vravíš mi, ale ty si iný! No ja som tiež len z tej istej hliny. Taký istý akých si už mnoho znala. Rad odchyliek, no každá malá. Ani za zmienku nestojaca. Dobrota, ktorá sa ľahko stráca. Toľko hriechov, čo odpustiť sa ani nedá. Minulosť, čo je tak smutne bledá. A ty na mňa máš toľko chvál. Na mňa, čo nič nedávam a len by som bral. Preto ďakujem za tvoje slová.Skúsim byť lepší... ...po koľkýkrát už zas a znova?
Taký istý...
...chvíľka poézie...