Vždy keď vidím tých chalanov ako si rozhadzujú medzi sebou hráčov, spomeniem si na dobu, keď i mi sme sa zišli na futbalovom ihrisku a zvolili si dvoch kapitánov, ktorí si postupne rozobrali všetkých a nakoniec i toho najslabšieho futbalistu. Naopak v zime to bolo zasa o uložení hokejok na jednu kopu a postupnom rozhadzovaní na dve strany. Pokiaľ mal komunizmus v tom čase nejakú výhodu, tak to boli práve veľké sídliská a množstvo detí, ktorých sa vždy zozbieralo minimálne toľko, aby si spolu mohli zahrať napríklad futbal. Či už chceme alebo nie, tak mi Husákove deti sme mali celkom pekné detstvo. Dnes sa akosi deti z ihrísk vytrácajú a kožené čudo nahradili klávesnice a hracie konzoly.
Detstvo mi toho dalo veľa a jedna z tých úžasných vecí je i láska k športu. Ak sa teda v súčasnej dobe môžem na niečo tešiť, tak určite na zajtrajšok. Zajtra totiž začínajú MS vo futbale. Jeden z najväčších športových sviatkov, aké táto planéta pozná. Oči celého sveta sa na jeden mesiac upriamia do Nemecka. Budeme mať možnosť sledovať tých najlepších hráčov sveta na jednom mieste. Deje sa tak len raz za štyri roky a preto by som chcel všetkých ktorí ten futbal až tak nemusia, prípadne manželky a priateľky poprosiť o tolerantnosť.
Jediné čo ma bude trochu mrzieť, je fakt, že Slovenský tím bude v Nemecku chýbať a to i napriek tomu, že tento krát sme mali k šampionátu veľmi blízko. Môžeme len dúfať, že sa nám to podarí o štyri roky.
Futbal je naozaj fenomén, ktorý dokáže všeličo a preto sa vôbec nečudujem tomu balónu, keď skočí do náručia zelenému pichľavému čudu alebo manželovi, ktorý sa láskyplne obime s manželkiným milencom. Každopádne milé dámy, na vašom mieste by som to predsa len neriskoval. Neviem, či sa vždy dá veriť reklame.
