Niekedy ma vie nahnevať, keď nás porovnávajú s Českou republikou. Vraví sa, že naši západní susedia žijú na dlh a ich ekonomika je ako domček z karát. Ja tomu veľmi neverím, pretože vidím niečo iné. Mňa zaujíma viac to, aký bude ten môj vlastný domček. Zaujíma ma, koľko denne miniem v potravinách. Koľko zaplatím za nájom a čo ma bude stáť trebárs cesta domov, lebo za prácou som musel odísť do zahraničia. Ak ja porovnávam naše krajiny, tak vidím, že mlieko stojí v Čechách o šesť a maslo približne o jedenásť korún menej ako na Slovensku. Pritom priemerná mzda u nás je približne 17000 Sk a v Čechách okolo 19000 Kč. Zaujíma ma bežný každodenný život.
Taktiež viem, že na východe našej republiky a nielen tam sa práca hľadá naozaj ťažko. Plat je mizerný a nie každý môže odísť preč. Veď už teraz má skoro každá rodina niekoho za hranicami.
Mladí ľudia sa majú problém usadiť a založiť rodinu. Nie sú peniaze na bývanie, tobôž rozmýšľať o deťoch. Brať pôžičky, pokiaľ niekto zarába toľko aby mal na živobytie, sa nedá. A splatiť milión? To dá zabrať aj lepšie zarábajúcim zamestnaným ľuďom.
Preto mi prídu smutné úvahy o spoplatnení školstva, zavedenie poplatkov v zdravotníctve a podobné kroky. Mám pocit, že je to všetko na hlavu postavené...
Človek by mal ísť vlastnému šťastiu oproti a ja sa o to snažím ako môžem. Nechcem sedieť so založenými rukami a len lamentovať a nadávať ako sa mám zle. Snažím sa preto urobiť čo najviac. Napriek tomu sa niekedy cítim ako v začarovanom kruhu a viem, že nie každý má aspoň také možnosti ako mám ja...
