Už dlho sledujem, že okolo mňa žije veľa ľudí, ktorí fungujú úplne bez záujmov. V podstate iba prežívajú zo dňa na deň. Zhováram sa s nimi a márne hľadám spoločnú tému. Mám pocit, že ich úplne pohltila realita a starosti všedného dňa. Dookola znejú slová – nestíham a nemám čas. Slovo JA je dnes tiež dosť obohraté. Nie je to len výhovorka, keď odpovedáme vetou – “nemal som kedy“?
Mrzí ma, že pri rozhovoroch musím hľadať spoločné témy a nenachádzam ich. Veľmi často počujem slová - nečítal som, nepočul som alebo nevidel som. Ešte smutnejšie znejú slová ako nezaujíma ma to alebo to ma naozaj nebaví. No a čo ma hnevá najviac? Keď si niekto nájde záľubu a niekto iní mu to nedovolí robiť, lebo si myslí, že to vie lepšie...