My doma nemáme na Štedrý večer ani rybu a ani rezeň. Viac o tom, že čo a ako, sa dá čítať tu. Takže ani, ani. Finta fň je ale v tom, že môj otec má v práci milých a pozorných kolegov, ktorí mu vždy darujú na Vianoce darček. Že čo? No jasné, že pekného veľkého vypaseného kapra. A tak milý kapor, chtiac-nechtiac putuje k nám do vane.
Ono pozorovať rybu, ako si pláva na dvoch metroch štvorcových je v celku zábavné. Ale iba chvíľu..., keď si tam v tom provizórnom bazéne pláva už niekoľký deň, potom to už zasa taká sranda nebude. A tak sa musí nájsť - killer.
Tu nastáva problém... kto? Nikomu sa nechce, nikto na to nemá odvahu a pritom by stačilo len poriadne udrieť. Otras mozgu vraj býva pre kapra smrteľný.
Na prvý pohľad a na prvé počutie vcelku ľahká úloha. Potom ale vojdete do práčovne, nakuknete do vane a tam pláva to nemluvňa, ktoré na vás pozerá a otvára ústočká v pravidelných intervaloch s prosbou na "perách". Potom to zrazu akosi nejde...
A tak voláte susedom, či neprídu na "kafčo" a že či by nám, len tak mimochodom neprišli zabiť aj kapra, keď už teda prídu.
Hej, takto to fungovalo a funguje už niekoľko rokov. Až do toho minulého, kedy sa už otec viac nemohol pozerať na to, že akí sme my všetci strašne mäkkí a podujal sa na úlohu "tvrďasa". Svoju misiu nakoniec úspešne zvládol a susedia mohli prísť na "kafčo" už bez vedľajších úmyslov.
No povedzte, nebolo by fajn, keby sa občas medzi kaprami objavil nejaký samovrah? Trebárs sklamaný láskou..., ktorý by si povedal, že nechce už viac žiť a sám by vyskočil z vane s tým, že sa zabije?