Svet akoby sa rozdelil len na dobrých a zlých. Z farieb ostali len čierna a biela. Dokonca aj možnosť zaradiť sa je rozdelená len na dve kategórie. Buď si IN alebo OUT. Ja mám ale pocit, že stojím na prahu dverí a hrám hru na Dnu a Von. Chvíľu tam a chvíľu tam. Som ako žena, tiež sa neviem rozhodnúť.
Mám to všetko usporiadané akosi inak. Fungujem na princípe, že najlepšie sa korčuľuje v strede a k mantinelu si chodím iba odpočinúť, prípadne dotiahnuť šnúrky na korčuliach. Nikdy sa netlačím tam, kde už je plno a taktiež mi nerobí dobre, keď som v priestore úplne sám. Dokonca aj v abecede sa vyskytujem podľa mojich predstáv, ale to už je zasa o niečom inom.
Nie som žiadna filmová postavička s nadprirodzenými schopnosťami. Žiaden kladný a snáď ani záporný hrdina. Nehrám hlavné postavy, často ani tie vedľajšie a niekedy som rád aj za tú nenápadnú úlohu v komparze. Mám ale vlastný názor a snažím sa, aby bol môj. Vnímam svet okolo seba a neposudzujem ho binárne. Som šťastný, že nie som farboslepý.
