Bývam v podkrovnom byte a vďaka môjmu plytkému spánku som sa nad ránom zobudil na to, ako vonku leje a mne na okno bubnujú obrovské kvapky dažďa. Hlavou mi stihli prebehnúť myšlienky o tom, že dáždnik včera ostal v práci a ja s najväčšou pravdepodobnosťou zmoknem. Na to som zasa upadol do večer tak vytúženého spánku s tým, že si chcem užiť ešte tých posledných pár hodín snenia, pred tým než sa zobudím a nadobro zmoknem.
Zrazu sa predo mnou objavili dve ženy. Pravdepodobne sa nachádzali v televíznom štúdiu. Ako som sa tak zadíval lepšie, zistil som, že ich poznám. Teda nie osobne ale z videnia. Určite ich budete poznať všetci... v jednej som spoznal Alenku Heribanovú a v tej druhej zasa Zuzanu Belohorcovú. Prečo práve ony, netuším. Hlavne tá Belohorcová sa tam asi objavila omylom. Ju si to vôbec neviem vysvetliť, veď ju práve príliš nemusím, tak prečo sa mi tlačí do mojich snov? Heribanová tam bola možno preto, že občas sa mi páčia i staršie ženy, no kto ho vie. Od začiatku ale bolo podozrivé, že sú len v spodnom prádielku. Rozprávali sa, ale o čom, to tiež neviem. Teraz mi napadá, že možno o anjeloch strážnych, ale fakt si nie som istý.
Zo začiatku sa naozaj iba rozprávali. Alenka sedela priamo na zemi v tureckom sede. Zuzana stála nad ňou, chrbtom ku mne, ale nezacláňala mi vo výhľade ani na jej staršiu kamarátku. Prádielko mali pekné, jednoduché, také čierne. Viem, že Zuzana mala určite tangá. Možno i Alenka, no to si nie som istý. Zrazu sa Zuzana predklonila nad sediacu kolegynku a chcela ju pobozkať. V tom predklone som uvidel asi najkrajší záber celého sna. Krásny našpúlený zadoček, ktorý ako by ma prosil o to... pleskni po mne. Nie nadarmo, veď táto ženská časť tela mi nie je ľahostajná ani mimo snov.
Alenka sa ale k opätovaniu bozkov nemala a tak si Zuzana sadla vedľa nej. Sedeli pri sebe čelom ku mne. Obe sa začali hrať so svojimi zvrškami. Blondínka pomaličky poodťahovala ramienka podprsenky, až ich nakoniec úplne stiahla nadol. V tom som uvidel jej prsia... Celkom fajn pohľad. Alenkine si ale nepamätám, možno aj preto, že som ich nevidel ani naozaj. Zatiaľ neboli v žiadnom časopise ani na internete, prípadne niekde v nejakom určite zaujímavom filme.
Dievčatá sa nakoniec posadili oproti mne. Sedeli s mierne pokrčenými kolenami a jemne poodtiahnutými stehnami. Dívali sa na mňa a pomalinky sa zbavovali aj toho posledného kúska svojho oblečenia. Chvíľu som si to vychutnával, až ma ten pohľad nakoniec začal nudiť a zobudil som sa.
Kurník šopa, a čuduj sa svete - stále pršalo...
