Vraví sa, že prvú lásku si človek pamätá navždy. U mňa to bola viac menej láska platonická a držala ma vo svojich “pazúroch“ dlhé roky. Bol som hanblivý a bál som sa ju nejakým spôsobom dávať najavo. Prepadla ma nepripraveného a neskúseného. Strach z odmietnutia a straty aj toho mála čo som mal, bol až príliš veľký. Vážil som si všetky tie príjemné pocity zo spoločne strávených chvíľ a nechcel som o ne prísť. Všetci okolo vedeli, aký som zaľúbený, len moja prvá láska to ani len netušila. Časom som sa osmeľoval viac a viac, ale ani jeden z nás asi nechcel zlomiť čaro nepovedaného.
Mojej závislosti na prvej láske som sa nevedel zbaviť dlho. Niekedy som nadobúdal pocit, že je to diagnóza na doživotie. Nakoniec ale platilo staré známe, ak zíde z očí, tak po rokoch zíde aj z mysle. Pravdou ale je, že prvá láska bude navždy prvá.
Neskôr nasledovalo obdobie nálezov a strát. Obdobie vzťahov, ktoré vydržali niekoľko hodín až niekoľko mesiacov. Vždy som bol veľmi citlivý a vedel sa až príliš rýchlo zaľúbiť. Taká povaha v sebe nesie veľké riziká, že príde sklamanie. Čím viac človek láske uverí a spadne do nej, tým viac sklamanie bolí.
Prvý môj vážny pád do lásky sa začal vo vlaku na ceste z Popradu do Žiliny. Vtedy sa začalo i moje nekonečné obdobie, v ktorom som zistil, aké to je ľúbiť na diaľku. Napriek tomu, boli to krásne roky, ktoré v sebe niesli množstvo nádherných chvíľ. Škoda len, že sa stretli dvaja ľudia, ktorí časom spolu prestali nachádzať spoločnú reč. Vtedy láska veľmi bolela. Bola totiž ešte mladá a neskúsená.
Láska na diaľku mi bola v pätách i naďalej. Potvrdilo sa, že si nevyberá a srdcu naozaj nerozkážeš. Keď sa zaľúbi, nieto mu pomoci. Moja ďalšia láska bola vzdialená stovky kilometrov a tak som sa jej snažil aspoň trochu priblížiť. Nevyšlo to na sto percent a aj keď sme boli k sebe bližšie, spoločne strávených chvíľ bolo málo. V takom vzťahu sa často trpí nedostatkom. Chýba veľa vecí, ktoré lásku držia nad vodou. Láska vtedy býva naozaj veľmi krehká. Stačí málo a vzťah sa zrúti v krátkom okamihu. Aj táto láska veľmi bolela. Bola totiž až príliš živá na to, aby len tak pominula.
Potom sa chvíľu zdalo, že sa minca obrátila a ja som konečne stretol človeka, ktorý mi bude na blízku. Myslel som si, že som našiel tú správnu osobu so spoločnými záujmami a podobným myslením. Zasa som spadol do lásky tak hlboko ako sa len dá. Najhoršie ale je, keď zistíte, že jeden z páru ľúbi viac a vaša láska sa vám nevracia. Aj taká láska potom veľmi bolí. Každým pokusom ľúbiť mi ostala v srdci jedná veľká jazva. Dnes už je moje srdce iné ako bolo kedysi. Dospelo, zmúdrelo a spozornelo. Vďačím za to hlavne mojím láskam neláskavým.
