Po prvé - prečo to tu vlastne píšem. Pointa je v tom, že som strašný slaboch. Pritom slovíčko strašný je vo svojej podstate veľmi slabé slovo na vyjadrenie mojej slabosti. Ja by som to možno skúsil exaktnejšie popísať tak, že som slabší, ako ten najslabší jedinec na našej planéte. Teda čo sa týka slabosti mojej "silnej" vôle.
Proste moja silná vôľa je tak slabulinká, že sa voči jej zlyhaniu potrebujem nejako poistiť. No a vymyslel som spôsob... ak o mojom chudnutí poviem čo najväčšiemu počtu ľudí, tak ak náhodou zlyhám, budem mať o niečo väčší pocit viny a preto sa budem viac snažiť vydržať celé to blížiace sa trápenie.
Takže v piatok 31. augusta 2007 o 12:00 som zlikvidoval svoju poslednú hranolku. Okrem toho som si toho dňa na moju "poslednú" večeru kúpil kvantum sladkostí a poriadne sa nimi nadávkoval (dávka obsahovala - kakaové venčeky, jednu arašidovú horalku, polovicu balenia veľkých čokoládových oplátok a dve malé modré zmenšeniny Salka v tube). Toto všetko som zlikvidoval z dôvodu, aby som nechytil "absťák" hneď nasledujúci deň, ale aby som vydržal aspoň do nedele.
No a poviem vám to asi tak... od soboty rána som "čistý". Ja viem, ešte to nič neznamená. To najhoršie určite len príde. Ale som pripravený... som pripravený bojovať.
Spôsob boja?
Základné body sú jednoduché... zamestnať sa tak, aby som na jedlo vôbec nemyslel. Ak náhodou na jedlo pomyslím, tak len v určených termínoch (ráno, desiata, obed, olovrant a minimum večera). Ak v určených termínoch, tak potom len vybrané potraviny a hlavne teda nič sladké, nič príliš tučné a nie príliš veľa.
Ďalším bodom je pohyb... toho čo najviac. Pondelok kuželky, utorok fitko, streda pingpong, štvrtok squash, sobota fitko... no a takto dookola v miernych obmenách. Okrem toho občas bicykel a vraj je ešte dobré plávať... tak uvidíme, každopádne všetko určite s mierou a hlavne pekne postupne.
No a nakoniec... ak ma náhodou budete pozývať na drink, tak od soboty pijem už iba biele vinné streky. Nedá sa nič robiť, keď to pivko je fakt neskutočná kalorická bomba.
