Okrem toho, už je to minimálne rok (ak nie viac), čo som nič podobné nezažil. Chcem tým proste povedať, že nie som častým adresátom podobných prejavov citov.
Nezvyknem byť objektom ženských túžob a nemám ani pocit, že by vďaka mne ženy nemohli spávať. Vždy som si myslel, a zrejme si to ešte dlho aj myslieť budem, že ženám sa sníva o úplne inom prototype mužov ako som ja. A nakoniec, ja sa im do tých snov ani nevtieram... je mi vlastne dobre tak, ako som.
Už je to celkom dlhá doba, čo sa snažím byť nenápadný... nesrším humorom a nesnažím sa byť stredobodom pozornosti. Vyrástol som z toho... Radšej len tak ticho počúvam, ako by som mal priveľa rečniť. Zvykol som si a je mi fajn.
Vždy ma preto prekvapí, ak o mňa niekto zakopne. Pamätám sa, keď to bolo prvýkrát. Sedeli sme v bare, celá partia.... dokopy asi desať ľudí, možno i viac. Príjemne sme sa bavili, keď sa pri mne zrazu objavilo neznáme dievča... že sa síce nepoznáme, ale vraj by som mohol poprosiť barmana, aby jej zahral Helenku Vondráčkovú. Barmana som poznal, takže to nebol žiaden problém... za pár sekúnd vybavené a za pár minút i splnené. Prianie som teda zariadil a spokojne si sadol späť k nášmu stolu. Prekvapenie prišlo, keď o tých pár minút to neznáme dievča stálo vedľa mňa a vraj keďže som jej to vybavil, tak si s ňou musím ísť i zatancovať... bol som z toho úplne mimo.
Každopádne, ten pocit je vskutku príjemný... ak to podobne cítia aj ženy, tak im musí byť naozaj krásne a tíško im to závidím. Zrejme to zažívajú častejšie ako ja.
A tak rozmýšľam, čím som si zaslúžil tvoju pozornosť. Vraj čítaš to, čo píšem. Nie od začiatku, ale poslednou dobou... a od vtedy aj spätne. Vraj som mal a mám odvahu písať otvorene o svojich citoch a pocitoch... a to ti imponuje. Píšeš, že ty by si na to odvahu nenašla... „v prípade neúspechu odsúdená na posmech."
Vraj nie je dobré byť príliš nad vecou a mal by som menej písať o sklamaní a viac veriť na lásku... Musím ti však povedať, že to všetko, čo som napísal, je až neskutočne nad vecou. Že je to všetko len taký velikánsky sen a možno celkom príjemná rozprávka. Život je ale úplne o inom a tvári sa celkom reálne. Toto je proste "papier", na ktorý sa píšu pekné slová.
Každopádne som rád, že sa ti tie slová páčia...
