Čašníčka, ktorá pracuje tu kúsok v neďalekej krčme. Čo krčme? Ono je to skôr hospoda, keďže sa nachádzam na neďalekom západe. Je to taká klasická hospůdka štvrtej cenovej skupiny. Kultúra nič moc, ale varia dobre. Aj pivo majú dobré. Dokonca aj Harry z Poisťovne šťastia k nim z času na čas zájde na pivečko. A Harry by si predsa zlé pivko nedal, no nie?
My s kolegami z práce tam tiež občas zabehneme na obed. To odvtedy, ako nás naša firma presťahovala z centra a presunuli nás práve sem, kúsok od tejto neďalekej hospůdky. Samotný presun v sebe zahŕňal kopu nevýhod, ale objavili sa i nejaké pozitíva. Blanka určite patrí k nim.
Áno, volá sa Blanka. Tipol by som, že má tak okolo 27 až 32. Má nádherné dlhé hrdzavé vlasy, takmer až po zadoček. Je štíhlunká a sexi. Svojho času som mal pocit, že sa trochu podobá na Aňu Gaislerovú. Kolegovia ma však z toho omylu vyviedli... že ani náhodou. Tak teda neviem. Vlasy má vraj ale podobné. Nakoniec, Aňa je aj tak teraz blondínka, takže je to úplne jedno.
Vždy, keď Blanka roznáša obedy alebo pivo, tak po nej jedným očkom pokukujem. Premýšľal som, čo ma na nej tak priťahuje. Kolegovia hovoria, že ako dobrá je... ale zasa nič svetoborné. Tak teda netuším.
Jedného dňa v piatok sme tam skočili na pivečko. Mali sme nejakú akciu, tak sme tých pív dali o dosť viac a ja som spomenul, že Blanka sa mi fakt páči. Že je to presne ten typ ženy, aký by sa oplatilo poriešiť.
Všetci hneď... „Tak jej to povedz! Urob niečo, ak máš záujem."
A ja... že nie, že ja to hovorím len čisto hypoteticky. Že taká baba by aj tak bola dobrá len na to jedno. Zrejme by som si s ňou príliš nepokecal. A okrem toho je to dosť blbé, lebo takých borcov tam určite má denne habakuky.
Lenže chlapci to všetko zobrali do vlastných rúk a hneď ako Blanka prišla s ďalším pollitrom, tak jej oznámili, že som z nej paf. Vraj v noci kvôli nej nespím a sa mi s ňou aj sníva. No somariny... jedna väčšia ako druhá, lenže na baby to proste zaberá. To už je raz tak.
Blanka sa milo usmiala a odvtedy sa poznáme. Vždy, keď sa vidíme, tak si aspoň mávneme na pozdrav. Nedávno sme boli po pingpongu s kamarátmi na pivečko a tak sme ju pozvali na jeden fernetik. Fernet vraj nepije, ale dala si vodku. Chvíľu sme debatovali o všelijakých somarinách...
Keď odišla, tak mi kamaráti vravia: „Človeče, málo sa snažíš, ak niečo chceš."
Ja im na to s úsmevom: „Chlapci, teraz je rad na nej. Veď už vie, že sa mi páči a okrem toho... chalani, ja už predsa jednu babu mám!"
Dnes ráno som išiel do práce električkou. Blanka nastupovala na ďalšej zastávke. Ako električka spomaľovala, pohľady sa nám na malý moment stretli. Už som premýšľal, že jej zasa mávnem, keď nastúpi. Naskočila však do ďalšieho vozňa.
Zdá sa, že to vníma rovnako ako ja.
