Predstavte si ženu. Prekrásnu ženu, o akej sníva takmer každý muž. Ženu, ktorá je nielen krásna, ale i inteligentná a múdra. Taká, o ktorých sa vraví, že sú aj do koča aj do voza a dokonca majú výborný zmysel pre humor. No proste človeka, o ktorom by Michaela napísala, že je to mimozemšťan...
Toľko nádherná, skoro nereálna predstava, po ktorej sa môže začať môj reálny príbeh...
Všetko sa to začalo na strednej. Vtedy som ju videl prvýkrát. Chodila do vedľajšej triedy a páčila sa mi. Nič viac a nič menej. Nevedel som ani kto to je, ani ako sa volá. V tej dobe som si totiž so sebou preniesol zo "základky" svoj prvý vážny platonický vzťah a tak ma krása iných dievčat príliš netrápila. Neskôr zasa dostal zelenú iný platonický vzťah, s inou spolužiačkou, a tak som to dievča z vedľajšej triedy síce registroval, ale to bolo všetko. Napriek tomu si dodnes pamätám, ako som raz po škole šiel domov a kúsok za mnou išla práve ona. Chcel som spomaliť a pozdraviť ju, no hanbil som sa. To bolo na dlhú dobu všetko...
Od vtedy prešlo "x" rokov a v mojom živote sa objavilo niekoľko žien, ktoré za sebou zanechali rôzne stopy... Na dievča z vedľajšej triedy, ktorému som sa kedysi nevedel prihovoriť, som už dávno zabudol.
Zmenil som sa, ale zmenila sa hlavne doba a prihovoriť sa človeku vo virtuálnom priestore nebol zrazu žiaden problém. Dnes sa rozprávajú ľudia navzájom po celom svete. Prihovoriť sa môžete komukoľvek a vám sa prihovorí tiež ktokoľvek.
A mne sa prihovorila práve ona. Krásne dievča z vedľajšej triedy. Vtedy som to netušil... Dozvedel som sa to až neskôr. Písali sme si. Písali sme si o všetkom možnom i nemožnom a rozumeli sme si. Poznáte to - spriaznenosť duší, ktorá vás neuveriteľne ženie dopredu.
Keď som ju zbadal na fotke, neveril som vlastným očiam. Píšem si s dievčaťom, ktoré som potichu obdivoval za jej krásu, a ktorému som sa kedysi bál prihovoriť. Neuveriteľný paradox... Teraz si s ňou píšem a ona ma dokonca balí. No bráňte sa takej krásnej zhode náhod, veď to sa nedá.
Ja som bol tu a ona tam, no stretli sme sa. Stretli sme sa hneď, ako to bolo možné. V takých chvíľach sa trochu obávate, ako to dopadne. Bude to také, ako si to predstavujeme? Bude realita rovnaká?
A ona bola... bola ešte krajšia! Bola nádherná! Predstavte si nádherný spoločný víkend. Víkend strávený v spoločnosti ženy, o ktorej som písal na začiatku. Nebudem opakovať všetky tie superlatívy. Proste víkend z rozprávky snov.
V tej chvíli sa dá aj nemožné. Je jedno, že vás delí osemhodinová cesta. Je jedno, že nemáte čas... proste si ho nájdete. V tej chvíli chcete len to jediné - byť s ňou.
Zrazu je to dievča z vedľajšej triedy tou prekrásnou, takmer nereálnou ženou. A všetko to nereálne a takmer nemožné by sa mohlo šmahom ruky stať naozaj reálnym, keby...
...keby svet nebol taký zložitý. Lenže svet je niekedy zložitý až príliš... pýtate sa prečo?
Preto, že niekto dokonalý, môže byť občas dokonalým až príliš. Preto, že životné tempo môže byť voči tomu vášmu pomalšiemu až príliš rýchle. Preto, že životný štýl dvoch ľudí nemusí byť občas kompatibilný a možno aj preto, že láska na začiatku horí až príliš...
Preto bol tento príbeh o žene, do ktorej som sa nestihol zamilovať.
