Ja ale nie som jediný, čo trpí syndrómom sľubov a má plnú hlavu plánov. Je nás takých oveľa, oveľa viac...
S jedným prvotriednym sľubérom a plánovačom som žil v spoločnom priestore viac ako dva roky. Áno, Jirka toho za ten čas stihol "skomponovať" toľko, že ak by som si v tej dobe robil čiarky za všetky jeho vymyslené diela, tak by som dnes s vypísanou rukou ležal na nejakej tristodvadsiatej šiestej strane Guinessovej knihy za najväčšie množstvo načiarkaných paličiek v jednom rade.
Dnes už sme každý niekde inde a každý si žijeme svoj život. Naposledy sme sa videli niekedy minulý rok na skorú jeseň. Vtedy ma prišiel pozrieť aj so svojou novou priateľkou (hej, babám tiež vedel nasľubovať i nemožné). Keď po víkende dvíhali kotvy, tak mi s istotou v hlase oznamoval, že sa čoskoro ozve a že nás pozýva k sebe. Odvtedy sme sa ani nevideli a ani nepočuli.
Faktom je, že som tomu vcelku rád, lebo by sa mi asi príliš nechcelo teraz trepať cez celú republiku niekam na druhý koniec sveta.
Ono aj tak... najviac sľubov a plánov sa vždy narodí pri pive. S každým jedným pollitrom sa ich množstvo geometricky násobí. Neskúsený pivár by určite vedel takýmto sľubom veľmi rýchlo podľahnúť. Ale skúsenosti sú skúsenosti a my, čo už sme si niečo odžili i odpili... my vieme svoje. Mimochodom, ak by ste nevedeli, tak práve preto sa toľko obchodných rokovaní deje za asistencie alko-nápojov.
Presne tak... sľuby sú sľuby, ale na druhý deň papier nepustí.
A teda, čo všetko som si naplánoval? Čo som sľúbil sebe a čo ostatným?
Ako nad tým premýšľam, tak v prvom rade by bolo načase zavolať Petre, že ich konečne pozývam na tú sľúbenú večeru. Ozvať sa Tomymu, ako dopadol na pohovore. Ísť na ten sľúbený squash a odpísať všetkým, ktorým dlžím mail. Dohrať zápasy v pingpongovej lige. Konečne vyhodiť tie smeti, čo sa pomaly hromadia v kuchyni. Dopísať tie dva články o všednom živote a o ženách, ktoré sa oplatí prečítať. A keď poriešim všetky tieto predsavzatia a sľuby, tak by som sa možno mohol začať správať aj o niečo menej egocentricky a viac sa snažiť byť po ruke, ak bude potreba. Lebo i to som tuším niekomu nedávno sľúbil.
No hej, plány sa plánujú a sľuby sľubujú...
