Cesta pútnika
v zrkadlách nad nebom
odrážaš posledné úlomky
právd
skladáš mozaiku mandál
farebné piesky
a zrkadlá
nad krajinou rozprestieraš
smútok
posledné ohnivko súdnosti
ktoré ostalo visieť
ako veľký vták
nad planinou
zakrývajúc slnko
doráňané nohy
a kožené sandále
mníchov
sú pozostatkom večne
živých ideí
tvojich rodičov
v ktorých si ako nikdy predtým
obtočený
cesta a viac už nič
predbiehajúci cyklisti
ťa za posmechu triafajú
melónovými jadierkami
lepia sa
ako čierne červy
a rozožierajú spálenú
pokožku
si na upätí hôr
so zasneženými vrcholkami
v roztrhaných šatách
na nohách
tie sandále
kráčaš
a modlíš sa
Jahve
už rozdal svoje
zmluvy