Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Ej, Góralu.
sedíme si takto
pri dunajci
v autocampingu
pod umelým osvetlením
a pri ťažko vydobytom
ohni
prikladáme polienka
obok
omuškované oči áut
slepo zízajú
do neznáma
pradúce vlny
do Bałtyku
nám neochvejne
odlievajú čas
odetý do vzdialených
ulít
v ich nekonečnosti my
rieky v ešte
väčšie rieky
a tie
v moria
nad ránom prší rosa
stan je vlhký
ale vypudzuje
ešte vôňa kávy
a poberieme sa
jedným smerom
ruka v ruke
