Hmlisté ráno veštilo slnečný deň a tak som si vymyslela krátky výlet vlakom spolu s kočíkom, ktorý obsahoval moje dieťa a veci k výletu potrebné . Cestou sme šli na malý nákup, aby nám nič nechýbalo. Kráčam teda k novovybudovanému bezbariérovému prístupu pred nákupným centrom, ale s kočíkom sa mi akosi nedarí bezbariérový prístup prekonať. Volím teda možnosťˇ, tak ako väčšina ľudí, "obchádzky" cez rozbahnený (bývalý) trávnik. Nakúpené a ide sa na vlak.
Á, skvelé, na stanicu sa dá dostať bez problémov, aj s kočíkom. Lístok zakúpený a staničný rozhlas chrapľavým hlasom oznamoval príchod vlaku na tretiu koľaj.
Á, skvelé, zo stanice sa dá dostať bez problémov, aj s kočíkom.....moja radosť tu však konči, lebo predomnou sa vynára železničný podchod s desiatkou schodov.
Pohľadom blúdim a hľadám vhodného budúceho spolucestujuceho, ktorý by mi pomohol. Prvú adeptku - ženu, odhadom v ôsmom mesiaci tehotensta oslovovať nebudem. Pána s paličkou? Tak ten bude rád, ak sám prejde. Mladé vysmiate študentky s cigaretou sa len pousmiali a tak volím plán "B" - znížené koľajisko, kde sa prechádzalo pred vybudovaním podchodu. Za mnou sa ozvali hlasy: "Pani, použite podchod, cez koľaje je prechod zakázaný." To už som začala byť trocha rozčúlená, nech mi teda vysvetlia, ako sa mám dostať do vlaku? Áno, vysvetlili: "Tak už choďte, ale nabudúce použite podchod." Ó, naozaj - poučné.
Do vlaku som nastúpila za pomoci sprievodkyne, ktorá mi sľúbila aj pomoc pri vystupovaní a tak sa moje rozhorčenie zjemnilo. Cesta bola príjemná, z okna sme pozorovali prebúdzajúcu sa jarnú krajinu. Sprievodkyňa nám naozaj pomohla vystúpiť a opať sa nám pred očami vysmieval podchod s desiatkou schodov. Tentokrát sme mali šťastie a schody nám pomohol zdolať jeden obetavý človek. Na konci schodiska čakalo prekvapenie v podobe plošiny, na ktorej však ležérne visel oznam - "mimo prevádzky".
Mnohí si možno povedia: "Tak seď doma, keď sa ti nepáči." To nieje riešenie.
Ale čo tak trocha porozmýšľať predtým, ako sa niečo zrealizuje a postaví? Nezmyselné architektonické riešenia stoja ľudí čas, peniaze, ľudskú prácu a v mestách a obciach nemajú čo robiť. Nestaviam sa do pozície odborníka na bezbariérový prístup, či stavby - som len matka, ktorá tlačí pred sebou kočík so svojim najcennejším pokladom.
