Pred fotkami by som však ešte rada napísala slová španielskeho violončelistu Pabla Casalsa:
"Kedy sa už budú naše deti v škole učiť, čo sú?
Každému z tých detí by sa malo hovoriť:
Vieš, čo si?
Si zázrak!
Si jedinečný!
Na celom svete neexistuje iné dieťa, ktoré by bolo rovnaké akoTy.
Uplynuli milióny rokov a nebolo ešte nikdy také dieťa ako Ty.
Pozri sa na svoje telo, aký je to zázrak!
Na svoje nohy, ruky, na šikovné prsty, na svoju chôdzu.
Môže byť z Teba Shakespeare, Michelangelo alebo Beethoven.
Nie je nič, čím by si sa nemohol stať.
Áno, Ty si zázrak.
A až raz vyrastieš,
dokázal by si ublížiť inému, ktorý je rovnaký zázrak ako Ty?"
Všetkým, čo ma čítali a čo mi písali ďakujem a teším sa na Vás opäť v ďalších cestopisoch. Lebo ako to tak vyzerá, tejto svojej úchylky sa asi nikdy nezbavím :-).
