Z balkóna som overila oblohu, vyzerala ako moja nálada ... aj slniečková, aj búrkovomračnová. Ako najlepší nápad mi pripadalo sadnúť v Dúbravke na autobus č. 20 smer Devínska Nová Ves a tam vyšľapať do mierneho kopca zvaného Sandberg. Je odtiaľ krásny výhľad a aj pohodlná doprava. Tak som obula nové turistické topánky, keďže staré sa mi po 9 rokoch riadneho chodenia úplne rozpadli a vydala sa v ústrety dobrodružstvu.
Asi nemá zmyslu príliš veľa sa rozpisovať ako mi bolo, povedia Vám to za mňa fotky. Z pôvodného nezaujímavého svetla, ktoré pre fotografa znamená nudu a sklamanie, sa nakoniec vykľulo ceeeelkom milé fotogenické počasie.
Úvodné svetlo bolo také ani ryba ani rak, slnko schované, mraky nič extra.
Rozdiel vo farbe oproti prvému obrázku je v tom, že tam som ostrila na oblohu,
a tu už na pieskovec.
Pre záujemcov o veľkosť pieskovcového skalného útesu, v hornej tretine sa na
vrchole nachádza človek.
Tu sa už na mňa usmialo šťastie, spoza mrakov vykuklo slnko a všetko presvetlilo
krásnou, teplou, do zlatista namiešanou farbou.
Svietilo a svietilo a tak som si v kľude mohla cvakať.
Aj dvakrát skoro to isté, s trošku iným odtieňom svetla.
Keď som fotila tento obrázok, pripadala som si ako niekde na Sahare a nie v
Bratislave.
Pohľad na Devín a moje prvé použitie prechodového filtra. Výrazná šedá farba
mrakov je spôsobená práve ním. Pri tomto zábere dorazil ku mne čierny labrador
a nedôverčivo skúmal, čo stváram so statívom. Pôvodne som totiž chcela fotiť
na výšku, avšak moja šikovnosť ... no radšej to nebudem rozoberať :-))).
Pohľad na opačnú stranu smerom na Rakúsko a výrazne podexponovaný západ
slnka. Úmyselne, aby vynikol. Použitý polarizačný a aj prechodový filter.
Obzrela som sa späť a zostala som prekvapená aká čierňava sa behom minúty
zjavila. Bolo počuť dunivé hrmenie, znamenie pre mňa, aby som zdvihla kotvy.
Avšak ten západ bol taký príjemný. No dá sa len tak rýchlo odísť?
No dá sa :-)?
Zbalila som statív a na rozlúčku som cvakla, už len tak z ruky, mraky nad pieskovcom
a rýchlo som trielila na autobus. Stihla som prísť na zastávku suchá, dážď ma
chytil až v Dúbravke. To som však už otvárala dvere na bráne nášho paneláku :-).
