Zaplatili ste 140 Eur priamo v hoteli, kde ste ubytovaný a dostávate inštrukciu, že nasledujúce ráno bude o 06.30h pred vchodom /rozumej bočnú uličku asi 150m od Vášho hotela/ pristavený mikrobus, ktorý Vás odvezie na letisko, kde presne o 07.00 h nastúpite do lietadla v ústrety jednému z najsilnejších zážitkov Vašej cesty. Tešíte sa, takmer v noci oka nezažmúrite, ráno nestíhate raňajky, dokonca ani šálku čaju ale veď nevadí, postupujete presne podľa pokynov z predchádzajúceho dňa. Predierate sa medzi davom ľudí, sadáte do mikrobusu a tesne pred siedmou, mierne ohučaný z ruchu kathmandských ulíc vystupujete a utekáte do odbavovacej haly. Stop. Po Vašom lete a ani Vašej leteckej spoločnosti ani chýru ani slychu. Zaraďujete sa preto do davu smerujúcemu k akýmsi dverám a tu zisťujete , že ste sa opäť stali predmetom letiskovej kontroly, čo znamená, že ruky neznámych žien brázdia Vaše telo hore dole až nakoniec usúdia, že z Vás nič nemajú a posielajú Vás ďalej. Nenamietajú nič ani proti Vašej fototechnike , čo vyzerá na dobré znamenie.
Ocitáte sa v odletovej hale, kde je hromada domácich, turistov a zamestnancov letiska. Akýsi mrazivý pohľad a dotyk Vás upratuje do úhľadnej uličky. Snažíte sa nájsť informačnú tabuľu ale neúspešne. Zbadáte rozdiel medzi domácimi cestujúcimi a turistami. Zatiaľ čo tí prví pokorne, pokojne a pohodlne posedávajúc na lavičkách, čakajú na svoj osud, tí druhí sa bezprízorne ponevierajú po hale, snoriac po akejkoľvek informácii, ktorá by im objasnila situáciu. Nakoniec stoja v hlúčikoch a krútiac hlavami čakajú na niečo. Čokoľvek. Všetci zmrznú, keď sa z akýchsi dverí vynoria traja zamestnanci a začnú kričať - akurát im nerozumiete čo. Keď nastražíte poriadne, ale naozaj poriadne, uši, zisťujete, že poslednej dáme, ktorá vykrikuje, sa dajú rozumieť akési anglické číslovky, ostatné slová sa strácajú v spleti rôznych intonačných pazvukov. A tak si domýšľate, že je to pravdepodobne číslo letu. Skontrolujete si svoju letenku, poobzeráte sa a zrazu vidíte ako dav turistov, ktorí síce prišiel po Vás a aj na letenkách mali neskorší čas odletu, mizne v nenávratne. Ide o Vašich konkurentov, ktorí si vybrali ďalšie dve letecké spoločnosti s príznačnými názvami Budha Air a Yetti Airlines. Asi ste sa dostali do spárov budhisticko-hinduistických machinácií, ráno ste sa určite nepoklonili ani Buhovi, ani Shivovi a ani Yettimu ste žiadnu obeť nepriniesli. A tak čakáte a začínate sa podobať domácim cestujúcim. A tu zrazu čísla troch letov, medzi ktorými je aj ten Váš - po nenaplnení dostatočného počtu cestujúcich, sa Guna Airlines rozhodla spojiť tri lety a namiesto o 07.00 poletíte o 09.00h. Nadskočíte od radosti, Vášmu čakaniu je definitívny koniec a o pár minút konečne vzlietnete k oblakom. Omyl.
Autobus Vás provokačne prevezie okolo Vašich konkurentov, ktorí sa už vznášajú nad mestom.
Prevezie Vás aj okolo nepálskeho vojenského priestoru, kde ako správny špión vyťahujete aparát a "tajne" cvakáte ich vojenské objekty.
Konečne zastavujete pred lietadlom Vašej leteckej spoločnosti a ... čakáte. Na niečo.
Najprv treba natankovať.
Potom sa treba poradiť ako na vec.
Zvláštni muži pobehujú okolo Vášho autobusu a lietadla a Vy čakáte, kedy kývnu hlavou a umožnia Vám vystúpiť zo sparného interiéru busu a nastúpiť do klimatizovaného aeroplánu.
Ešte je tu prekážka, treba odtiahnuť lietadlo. A Vás odviezť k úplne inému prístroju, o ktorom ste doteraz netušili, že je to zrovna Váš dopravný prostriedok.
Konečne o 10.00 h sedíte na ľavej strane lietadla, pripútavate sa a už sa naozaj modlíte, aby nedošlo k žiadnym ďalším prekvapeniam. V žalúdku Vám škvŕka a v ústach máte Saharu.
O ďalších 10 minút sa odliepate od zeme a konečne letíte.
Vznesiete sa nad Kathmandu a až teraz si uvedomujete, aké je toto hlavné mesto obrovské. A v diaľke, v oblakoch, zbadáte svoje lásky - zasnežené štíty Himalájí. A v tejto chvíli zabúdate na akékoľvek starosti, či problémy a upnete svoj pohľad v diaľ.
Keďže však sedíte na ľavej strane, na svoje himalájske výhľady si musíte počkať. Zatiaľ si môžete pozrieť "iba" nízke pahorky tesne nad mestom.
Pasažieri na pravej strane majú iný výhľad. Približujete sa k velikánom.
Dostávate pokyn, že si máte zbaliť svoje cvaky paky a premiestniť sa ku kapitánovi, kde máte asi tak dve, tri minútky na výhľad.
A v tom ho zbadáte. Objekt Vašich túžob, prebdených nocí a detských snov. Mount Everest. Hneď vedľa neho Lhotse (8.516 m n.m.) a do tretice Makalu (8.463 m n.m.).
Chcete ísť bližšie, dotknúť sa ho, pozrieť sa na Južné sedlo, Hillaryho výšvih, premietnu sa Vám mená ako Mallory, Irvine, Hillary, Norgay, Messner, Hall, Fischer, Psotka, Demján ...
Ste paralyzovaný, letuška Vás poklepe po pleci a posiela späť na sedadlo, aby si mohol ďalší pasažier v poradí vychutnať svoj vlastný pocit. Uuuuuž? Nechce sa Vám, trielite k sedadlu, čakáte na obrat lietadla, kedy sa dostanete na tú správnu stranu a budete pokračovať vo svojej meditačnej chvíľke.
Už vidíte Južné sedlo, kde v 1996 došlo k jednej z najväčších tragédií na Evereste - zahynulo viacero členov dvoch komerčných výprav vrátane vodcov oboch výprav, Roba Halla a Scotta Fischera. Vy vidíte nádherné slnkom zaliate biele pole, nič netušíte o teplote, ktorá práve tesne pod vrcholom panuje. Ste v teple a v relatívnom bezpečí.
Ruka sa Vám roztrasie rozrušením, máte chuť odhodiť fotoaparát, nemyslieť na polarizačný filter, clonu, čas ani ohniskovú vzdialenosť.
Chcete už len sedieť a vnímať tú krásu sám pre seba. Lenže. Lenže si hneď spomeniete, ako dobre Vám počas dní, kedy sa nemôžete nikam vypraviť, padnú fotky, ktoré môžete nafotiť jedine tu a teraz. Je veľmi pravdepodobné, že takúto príležitosť už v tomto živote mať nebudete.
A tak začnete ostriť na vrcholky. Vedľa seba počujete výkriky - aha tam je Shisha Pangma a tam zasa Cho Oyu. A videli ste Kanchenchongu?
Zbadáte bohyňu - Cho Oyu - šiestu najvyššiu horu sveta so svojimi 8.201 m n.m..
Prestávate sa vyznať v názvoch a výškach velikánov a tak sa zameriate na pocity. Radosť, ošiaľ a nadšenie začína byť minulosťou a k Vám sa hlási pokora a úcta.
Ste ako na Olympe. Všetko živé aj neživé je pod Vami a na krátkych 15 minút len dýchate a nemyslíte na nič. Jednoducho ste. Žiadne myšlienky, len ticho a pokoj vo Vašom vnútri. Ste tam, kde ste vždy chceli byť, nie je to radosť z dosiahnutého cieľa, je to kľud na duši.
Pomaly si začínate uvedomovať, že o chvíľku budú tieto momenty minulosťou a zostanú Vám obrázky. A spomienka na tú dôležitú časť Vášho života, kedy ste TU a TERAZ.
Lietadlo sa začína odkláňať od vrcholov, oblaky pod nimi pripomínajú vodnú hladinu a odrazy v nej.
Uvedomujete si tú úžasnú hĺbku medzi káthmandským údolím, ktoré sa nachádza vo výške okolo 1.500 m n.m. a osemtisícovými vrcholmi. A ste strááááášne maličký.
Malá bodka v tom celom nekonečnom vesmíre. Preberáte sa naspäť do reálneho sveta, počujete letušku ako Vám káže opäť sa pripútať a z okienka sledujete približujúcu sa zem.
Himalájske rieky sa kľukatia pod Vami v žiare slnečných lúčov.
Políčka a domčeky vytvárajú šachovnicu, akoby čakali na ten správny ťah.
Ste k nim stále bližšie a bližšie.
Ryžové políčka naberajú rôzne tvary a odtiene zelenej.
Zhora vyzerajú ako presne premyslené krivky.
V tejto chvíli sa lúčite s horami a mierite opäť do dolín. Ale pocit, ten pocit zostáva. Už navždy!
P.S. Milý Oscar Wilde, odpusť mi ten záver, viem že nemáš rád slová "forever, always a never".
