Sadáme do auta a štartujeme do Liptovského Jána - vybrali sme si výstup na kopec s priam magickým menom - Poludnica. Po úvodnom strmáku hore zjazdovkou, zatiaľ ľudoprázdnou, vyberám aparát a chcem cvaknúť pohľad do doliny. Akosi zvláštny sa mi však javí náhľad obrázku, dáke čudné lúče smerujú z ľavej strany. Cvakám ešte raz a to isté. Chcem pohnúť polarizákom a v tom mám ruku plnú drobných črepov. Tak predsa len pamiatka na raňajší pád. Odniesol si to polarizák. Zachránil mi objektív, nech mu je zem ľahká. Dnes to teda bude bez akéhokoľvek filtra, ani len UV so sebou nemám. „Nič to, všetko zlé som si odbila na začiatku, teraz už len pekné veci predo mnou" - tak sa vo vnútri snažím preladiť vždy, keď sa mi niečo nepríjemné deje.
obr. 1 - čudesné lúče - žeby čary pani Poludnice?
obr. 2 - ľudoprázdna zjazdovka v skorú rannú hodinu
obr. 3 - pohľad na slnkom zaliatu Veternú Porubu (aspoň si myslím, že je to ona)
Obr. 4,5 - magický opar nad lesmi Liptova
Stúpame úsekom lesa, zatiaľ stále po modrej a dostávame sa na rázcestie v sedle Rakytovica, žltá značka smeruje priamo nahor na vrchol, zelená to obchádza cez sedlo pod Kúpeľom. Vyberáme „dirretisimu" po žltej. Chodník je zľadovatelý, dávam priestor svojim novým, ešte nekrsteným mačencom. Najprv neviem ako sa vôbec táto špecialita šteluje, ale napokon ich mám na nohách a stúpam ľadom sťaby starý mačkolezec. Po výstupe z lesa sa pred nami otvárajú nádherné pohľady - fotogenické mraky, ostrá viditeľnosť, zaujímavé svetlo ... to všetko mi je dopriate.
obr. 6,7 - cestou na Prednú Poludnicu
obr. 8,9 - ten istý motív len z iného miesta (zaujala ma "špirála" v krajine)
Prichádzame na vrchol Prednej alebo aj Malej Poludnice. Tu si vychutnávam výhľad na Západné a Vysoké Tatry.
obr. 10 - pohľad z Prednej Poludnice na Vysoké Tatry a jej kráľa - Kriváň
Túra však ešte nekončí, pokračujeme ďalej, trochu krkolomným výstupom na hlavný vrchol. Na moju neradosť mizne pekné fotogenické svetlo, takže keď zhadzujem ruksak na vrchole, všetko je ponorené v šedej neplastickej farbe. Vyberám teda desiatu, máme chlebík s výbornou klobáskovou omeletou, k tomu teplý bylinkový čaj a kým to všetko spracem do seba, sem tam sa opäť svetlo vylepší. Začína však silný vietor a od Chopka sa zdvíhajú mraky. Čas na návrat. Aj zimomriavky po mne napriek dostatočným vrstvám behajú.
obr. 11 - šedivosť na vrchole Poludnice - tu skladám batoh a relaxujem
obr. 11 - nepriblížený pohľad na Vysoké Tatry z miesta môjho odpočinku
obr. 12 - Chopok so svojimi zjazdovkami
obr. 13 - pohľad na Chočské vrchy a Malú Fatru
Strmhlav dole po modrej až po sedlo pod Kúpeľom a zelenou k sedlu Rakytovica a späť do Jána po tento krát už zaľudnenej zjazdovke. V jej závere si pripíjame čajom z miestneho bufetu na naše zdravie a krásu Liptova.
Na Tvoje zdravie milý Liptov ešte raz!
