Hneď v úvodnej polhodinke našej SAFARI cesty, počas rozhovoru v aute - mimochodom takmer nechráneným, žiadne okná ani strecha - stretávame Kráľa s č. 1. Najprv sme si všimli strhnutého pakoňa a len pár metrov od neho, v tieni nízkeho kríka leží ... lev. Chvíľku na nás hľadí, zrazu sa dvíha a obchádza nás.
Auto sa pohýňa, masajský šofér odbáča do hustejších kríkov a tak sadáme späť na sedadlá a pokračujeme v rozhovore. Zrazu sa pozriem poza chrbát jedného z diskutérov a ... takmer onemiem. Hľadí na nás kráľovská hlava s č. 2, lenže akosi príliš blízko - môj odhad je tak 2-3 metre. Ako tak mierim objektív, po chrbte mi lozia zimomriavky, stačí jeden menší skok ... .
Po nejakej tej ďalšej hodinke, priamo na ceste leží trojica - lev s č. 3, jeho družka a ich úlovok - byvol, s dierou v bruchu ako svet. Levy už majú prvé kolo obedového menu za sebou, odfukujú a lenivo si nás premeriavajú. Opäť sme od nich len kúsok, tentokrát tak na 2 bežné skoky.
V ďalšie ráno vidíme samicu ako sa po výdatných raňajkách vracia späť k čerstvo narodeným mláďatám, tak nám vysvetľuje náš masajský šofér. Levica je totiž mimo hlavnej svorky a pomalými krokmi mieri k blízkym krovinám.
A zhruba o 7.00 hodine rannej sa mi plní sen. Sme asi tak na dva metre od levej svorky, kŕmiacej sa pravdepodobne nočným úlovkom. Lev sa už pri koristi nenachádza, zato levice spolu s levíčatami áno. Kam dovidíme, z každej strany sa mihá levia hlava. Fotenie je trochu rizikové, ale pri dodržaní hlavných zásad - nevystrkovať sa cez strechu auta, pohybovať sa v aute veľmi pomaly a nenápadne - mierime zoomy na toto priam neuveriteľne "naprogramované" divadlo. Keď sa levica prejde tesne pod našimi oknami, znehybnieme a len dúfame, že jej nenapadne skontrolovať obsah "zelenej plechovej konzervy" nachádzajúcej sa vedľa nej.
Niektoré levice sú už najedené, a tak si prejavujú radosť zo vzájomnej blízkosti, čo je bežný prejav levieho sociálneho správania sa.
A niektoré levíčatá, napriek prehýbajúcim sa bruškám, mieria opäť k torzu byvola a pokračujú v raňajkách.
Počas doterajšieho jedacieho rituálu sme ani na chvíľku nezahliadli pána tejto svorky. Zrazu sa len spoza našich chrbtov ozýva rev. Obraciame hlavy a hľa ... gazda prichádza. Všetci spozornejú a čakajú, čo sa bude diať.
A keďže ako pán kráľ prišiel, tak aj odchádza, ostatní členovia kráľovskej famílie sa venujú sieste. S plným bruchom je predsa taký krásny svet.
Ak ste ešte neraňajkovali, prajem Vám rovnaký apetít, s akým tieto krásne tvory spráskali svoje porcie. Dobrú chuť!
