Ale vráťme sa späť do „Švajcu" - využila som služby cestovnej kancelárie Naturtours, ktorej majiteľom je RNDr. Ivan Lehotský, Csc., zaslúžilý majster športu v horolezectve a sprievodca /viď www.naturtours.sk/.
Čím som staršia, tým som, zdá sa, odvážnejšia - kedysi som bola odporca stanovej dovolenky, ale nakoľko som pod stanom doteraz dlhšie ako jednu noc nespala, výzva stráviť pod ním celých 6 nocí bola síce riskantná, avšak zároveň neodolateľná. Predstava daždivých, snehom zaviatych nocí, kedy budem drkotať zubami od zimy síce nebola úplne podľa môjho gusta, týždeň pred odchodom boli stále drsné podmienky práve v tejto časti hôr - sneh, mráz a vietor boli vytrvalými spoločníkmi každej predpovede počasia do takmer posledného dňa pred našim odchodom, ale nakoľko mám svoje horami posadnuté obdobie, zostávalo mi iba modliť sa ku všetkým svätým aj nesvätým, aby týždeň ktorý budem tráviť v údolí Saas prebehol v poriadku, za ideálnych poveternostných podmienok. V mojom ponímaní to znamenalo teplé slnečné počasie a v noci teplota - ani náhodou nič okolo nuly. Zároveň som sa snažila vsugerovať si do mysle, že ak by predsa len moje prosby vyslyšané neboli, je na čase vyskúšať na vlastnej koži všetky tie „basecampové" príbehy horolezcov, ktoré opisujú v knihách autori ako Joe Simpson, Chris Bonington, či sám pán „kráľ" Reinhold Messner. Po viac ako 16 hodinách trmácania sa v autobuse sa budím s výhľadom priam rpzprávkovým - obklopená štítmi, kúpajúcimi sa v prvým slnečných paprskoch. O pol šiestej ráno zastavujeme v sedle Grimsel Pass vo výške 2.165 m n.m.. V miestnom moteli páchame rannú hygienu a hneď po nej bežím po foťák a vydávam sa aspoň na chvíľku na fotoprechádzku po okolí.
Po pol hodine pokračujeme v záverečnej fáze nášho presunu - mierime do dedinky Saas Grund, kde máme mať stanový tábor. V mieste, kde sa hlavná cesta delí na cestu do údolia Mattertal a cestu do údolia Saas, zastavujeme. Dôvod je prostý - prevetrávame svoje zdrevenené končatiny a vyrážame na most, z ktorého je poriadne hlboký pohľad.
O pol desiatej konečne parkujeme v kempovom tábore. S Majkou, Hankou a Ľubom si vyberáme miesto pre naše stany - my s Majkou máme romantický kútik - skoro ako v knižke o Ferdovi mravcovi - Pod ružovým kríkom. Naozaj sme našli krík ruže šípovej, ktorý bol v deň nášho príchodu obsypaný ružovými púčikmi a počas nášho pobytu krásne rozkvitol, čím nám spríjemňoval každé ráno.
Stan je postavený a kým dievčatá vyberajú zajtrajšiu trasu podľa mapy, ja pozorujem okolie a vyberám svojho Nikona, aby som zachytila prvé dovolenkové dojmy.
Netuším síce, ako sa ktorý kopec volá, ale s istotou viem, že nado mnou sa týči mestečko Saas Fee - akési centrum údolia.
Po vybalení sa, nafúkaní lôžok a snahe prispôsobiť stanový priestor na pobyt pre dve dosť dlhé osoby, po zjedení potravinových zásob na cestu ešte z domova, sa vydávame na obhliadku terénu. Za cieľ si vyberáme zhruba o 300m vyšší bod - mestečko Saas Fee. Zostávam prekvapená veľkosťou okolitých štítov. Mestečko je postavené priamo pri „koreňoch" kopcov, hneď nad ním „tečie" ľadovec a končiare štvortisícoviek hľadia priamo na nás. Tak takýto pohľad som veru nečakala.
Priamo v mestečku si všímam pôvodné domčeky, ich strechy, pokryté kamennými šindľami, výzdobu, okná, kvety, starý vodný mlyn ... Opäť sa pohľadom vraciam k horám a opäť z nich „zliezam" do obchodov so športovými potrebami, či lákavých kaviarničiek ... Takto sa to strieda asi 2 hodiny.
Popritom prejdeme okolo miestneho kostola, starej pošty, cintorína a na záver obhliadky mi baby ukazujú náš zajtrajší cieľ - stanicu lanovky na Platjene, na ktorú budeme musieť peši, lebo ešte nezačala letná sezóna a lanovku spustia tesne po našom odchode.
Ale o tom už bude 2. deň.
