Podarilo sa. Ráno vstávame do slnečného a teplého dňa. Z údolia Saas sa autobusom dostávame do údolia Mattertal, v ktorého závere je učupené mestečko Zermatt. Avšak do Zermattu môžu len vozidlá so špeciálnym povolením - to jest domáce taxiky. Z dôvodu ochrany prírody a ovzdušia sú možné dva spôsoby, ako sa do mestečka dostať. Buď zvolíme taxik alebo vlak z mestečka Täsch. Svoje auto, či autobus však musíme nechať práve v tomto mestečku.
Cesta taxíkom trvá asi tak 15-20 minút a o 09.00h stojíme na Zermattskom parkovisku. Po pár krokoch zažívam šok. Nepripravená, hľadím zoči voči zalomenému vrcholu jedného z najkrajších štítov Európy a možno trochu odvážne, ale pre mňa aj sveta. Stojím a hľadím ako urieknutá. Až po nejakej dobe si uvedomujem, že nemám v ruke fotoaparát. A tak skladám batoh a napriek ruchu okolo mňa /miestna doprava frčí na plné obrátky a turistov je tu ako maku/ cvakám objekt svojho obdivu.
Obzerám sa navôkol a všímam si krásne svetlo na náprotivnej strane.
Mestečko Zermatt je typickým vysokohorským strediskom s úzkymi uličkami, kopou hotelov, kaviarní a obchodov s turistickými potrebami, krásne rozkvitnutými muškátmi v oblokoch a drevenými artefaktami, umiestnenými v oknách, či na balkónoch.
Sadáme na lanovku a vezieme sa na Kleine Matterhorn /3.817 m n.m./, skadiaľ máme nádherný výhľad. Z tohto miesta sa podniká výstup na štvortisícový Breithorn /4.146 m n.m./. Skúšame to aj my, avšak vo výške zhruba 3.900 m n.m. sa vraciame späť - nemáme mačky a bez nich sa hore ťažko dostať.
Cestou sa kochám pohľadom na svoje blíženecké kopce Castora a Polluxa.
Keďže vrchol Matterhornu je už dávno v oblakoch, poteším sa, keď ešte na okamih ukáže svoju tvár, rozrušením a nadmorskou výškou, v ktorej sa nachádzam, sa mi trochu trasie ruka, ale pre dokreslenie atmosféry mi to snáď prepáčite.
Lanovkou sa vraciame späť, a obdivujeme okolitú krásu. „Lúčny roh" nám posiela bozk - na úpätí jednej z jeho stien vidím Warholove pery /bez jazyka/ a beriem to ako znak rozlúčky.
Cvakám pohľad na náprotivnú stranu a aj na mestečko z výšky.
Som unavená zo slnka, snehu, výšky a emócií a tak po výstupe z lanovky venujem svoj posledný záber, síce v opare, ale stále krásnemu symbolu a bez otočenia sa späť, schádzam smerom k parkovisku.
