Zastavujeme na pomerne veľkom parkovisku. Zatiaľ neviem, čo uvidím, ale názov Fairy Pools sa mi páči - kto by nechcel vidieť Rozprávkové nádrže alebo bazény. Prípadne vymeníme slovo rozprávkové za ďalšie z významovo blízkych a to škriatkovské, či vílie.
Prechádzame na druhú stranu cesty a vyšľapanou cestičkou schádzame pomerne strmo k prvému vodopádu. Napriek tomu, že nie je slnečné počasie, farby sa tu veselia v jesennej nálade. Hlavne jarabina dodáva miestu život.
Nech pozerám ako pozerám, zatiaľ žiaden škriatok ani víla. Ide sa ďalej.
Súbežne s vodou vedie aj chodník. Zostupujeme do údolia a v diaľke vidíme celú trasu. Je to prechádzka na také dve, tri hodinky - príjemná a pohodlná.
Škótsko je známe predovšetkým svojimi vresoviskami. U nás sa vresu hovorí aj erika, po anglicky je to heather. Po stranách chodníka sa na mňa hihnia a svoju peknotu ponúkajú cyklámenovo sfarbené odrody, nelením a ihneď zvečňujem jeden zo škótskych symbolov. Pretože ako ste mali možnosť vidieť v predchádzajúcich častia, čo sa flóry týka, jednoznačne u mňa v Škótsku vedie hortenzia .-). Lenže na vres mám príjemné spomienky z detstva. Prázdniny som trávila na chalupe na Záhorí a v tom čase tam bolo vresu neúrekom. A tých farieb na jeseň.
Dostávame sa na hlavnú turistickú trasu - doteraz sme šli takou inou, neoficiálnou .-). Sponad mrakov kde tu presvitá slnečný lúč a my začíname kopírovať tok vody stekajúcej z kopcov.
Namiesto na vodu sa však sústreďujem na mraky. Každú chvíľku ich je viac a viac, menia svoje zafarbenie a postavenie. Kľudne by som si ľahla do trávy a čakala na kadejaké rozprávkové figúrky, ktoré by sa z nich postupne vynárali. Ale nie je času, už sme pri prvej tôni. Je jasné prečo sa miesto volá Pools - sú tu prírodou vytvorené nádrže, ktoré sú hlboké a plné priezračnej smaragdovo sfarbenej vody. V jednej z nich dokonca vidíme pani v plavkách, jej koža je jasnej ružovočervenej farby, čo svedčí o výške vodnej teploty. Tá horúca to rozhodne nebude.
Konečne sa vynárajú aj dvaja škriatkovia, volajú sa Michal a Vladko, dokonca sú schopní rozprávať po slovensky. Som spokojná, miesto je naozaj "fairy".
Postupne sa dostávame k malebným zákutiam. Ja cvakám z ruky, zato Katarínka má sofistikovanejší prístup. Rozkladá svoj statív, montuje špeciálny filter na predlžovanie času a kým ja zachytávam len jemne pohybujúcu sa vodu, Katarínka ju má po 50 s expozície ako závoj.
Tu je výsledok jej práce: http://www.hoglova.dphoto.com/#/album/20e24i/photo/11301010
Dostávam sa do čela našej skupiny, ostatní zaostávajú niekde v diaľke. Oproti mne sa vracajú Silvia a Katarína staršia, boli až pri samom ústí vodnej riavy, tam vzadu, presne pod stredovou pyramídou.
A tak si o samote vychutnávam ticho. Počuť len pofukujúci vietor a zvuk padajúcej vody.
Viem si predstaviť romantické filmy, v ktorých by sa hlavná hrdinka každé ráno chodila kúpať do svojej súkromnej prírodnej sprchy. Spoza skál by ju sledovali dva páry očí - jeden kladný hrdina a jeden záporný. Samozrejme, že kladný by bojoval za česť sledovanej nešťastnice, do toho by mohol z hôr zostúpiť ešte dáky ten dravec a scenár ako lusk. Nuž príroda je mocná čarodejka, pekné miesta niekedy vo mne vyvolávajú čudesné gýčoidno- sarkastické vízie. Nuž ale schválne, predstavte si takú Angelinu Jolie ako si práve drhne vresovým extraktom svoje dlhé vlasy priamo tu, pod vodopádom. A scenár sa Vám určite spustí ďalej ... :-).
Prichádzam k nádhernému miestu - pred sebou vidím dve podávajúce si ruky. Chvíľku sa ponáram do ticha a svojich predstáv a potom sa preberám: "juj, veď foť Zuzana, nestoj len tak". Táto fotografia po uverejnení na facebooku na moju radosť skončila u viacerých ako desktop motív.
Obzerám sa, nikde nikoho. Až v zákrute vidím, že ostatní sedia ďaleko ďaleko za mnou a podľa všetkého sa nechystajú pokračovať. A tak zájdem ešte kúsok vyššie, obraciam sa, je čas na návrat.
Kde my končíme, iní len začínajú. Ako na rozlúčku, poriadne gýčovú rozlúčku samozrejme, sa do údolia prederie slnko a nádherne ožiari celé údolie.
No a na záver dňa sa v aute štvorica rozmaznaných dievčat rozhodne, že by si dala sprchu a tak sa vzdáva stanovačky a volí noc v hosteli. Môžete hádať kto tak asi skončil medzi nimi :-). Jediná záchrankyňa ženskej cti je Katarínka, nevzdáva to a stanuje spolu s chalanmi.
Ráno nás čaká výlet, iný ako doteraz, tak rýchlo končím, nech sa máte opäť na čo tešiť :-).
