A tak som jedného decembrového dňa zašla hneď po práci do kvetinárstva a kúpila najčudesnejší kvet, aký tam mali. Bol zvláštnej ružovej farby s chumáčmi vaty a štruktúrou ananásu. Meno si nepamätám - no žiadna nežná kvetinka to veru nebola.
Pod slovom ateliér si predstavujem obrovskú miestnosť s kopou rekvizít, svietidiel, dáždnikov a pozadí. A samozrejme kopou modeliek a modelov, fotoaparátov, statívov a káblov. Z tohto pohľadu sme fotili v ateliériku - tmavej miestnosti o rozlohe cca 3x4 metre, s dvoma reflektormi na malom stolíku bez extra rekvizít (viď výplň vázy na udržanie kvetu :-)) a menili sme tri farebné pozadia - šedé, biele a červené. Modelkou bolo pred chvíľkou spomínané čudeso.
O nasvecovaní Vám toho príliš nepoviem, tento technický manéver nebol v mojich rukách. Ja som si len ako princezná sem tam zmenila clonu a cvakala hodnú chvíľku. Je zvláštne, ako veľmi sa môže zmeniť výzor a atmosféra toho istého záberu len vďaka posunutiu jedného reflektora viac do boku, či namierenie dvoch svetiel proti sebe. Zvýraznia sa úplne iné línie a farby a štruktúra a kadečo ďalšie. A v tom je práve umenie fotografa. Zachytiť to svetlo a líniu, ktorú chce. Neviem či sa mi to podarilo, v každom prípade to bolo príjemné tvorivé popoludnie, kedy som zistila, čo všetko musí fotograf ovládať, aby jeho fotky stáli za viac ako deravý groš. Bolo to rozhodne iné fotenie ako v exteriéri (aj keď musím priznať, že cestovateľské fotografie mám stále najradšej).
Najskôr som chcela zachytiť presvetlené okvetné lístky (použité bočné svetlo zhora).
Potom celý kvet vo váze na tmavom pozadí tak, aby nebolo vidno stolík, na ktorom váza stojí. Tu boli použité dva reflektory namierené z bokov priamo na kvet.
Na rade sú dva druhy svietenia - pri prvom sa zvýraznili farebné okraje listov a
pri druhom skôr plocha celého kvetu. Mne sa viac páči prvá verzia, pôsobí na mňa tajomnejšie, či záhadnejšie.
Zmenili sme pozadie na biele. Razom sa mi zo záhadného kvetu stáva produkt na predaj.
Skúšam si aj čiernobiele nastavenie fotografie priamo v aparáte.
Prehadzujeme na šedé pozadie - k tej ružovej sa mi hodí najviac.
Za pokus stojí aj červená farba - vzniká fotka v duchu pop-art.
Chcela som ešte raz šedú, ale viac dramatickú. Stačilo stiahnuť intenzitu svetla a máme to.
A na záver trochu prskania, kvapky oživili predmet môjho záujmu.
Dúfam, že ste sa so mnou chvíľku zabavili a teraz ste naladení na podobné hókusy-pókusy. Tak nech sa Vám pri nich darí :-).
